Potrebuje pomoc, aj tú slovenskú. Ako sa vojna v Južnom Sudáne týka Slovákov

Minulý týždeň sa vystupňoval konflikt v Južnom Sudáne, ktorý prebieha už od konca roka 2013 a zabil státisíce ľudí. V krajine pôsobia aj desiatky Slovákov.

Južný Sudán je odkázaný na pomoc zo zahraničia. (Zdroj: SITA/AP)

Prečo sa v Južnom Sudáne znova bojuje?

Ide o oživenie starých konfliktov medzi dvomi najväčšími etnikami v krajine – Dinkov proti Nuerom.

Vojna v Sudáne a neskôr v Južnom Sudáne sa až na niekoľkoročné prestávky odohráva od roku 1956, začala sa ešte v časoch britskej kolonizácie.

Dinkovia a Nuerovia potom spolu bojovali za väčšie právomoci v nezávislom Sudáne, v ktorom kontrolu nad štátom prevzali Arabi zo Severu. Zároveň viedli svoju vlastnú občiansku vojnu o kontrolu nad Juhom.

Tieto rozpory často využíval aj sudánsky diktátor Umar Bašír, ktorý pomohol Nuerom na čele s Riekom Macharom vytvoriť silné milície.

Keď sa vojna skončila a Južný Sudán získal v roku 2011 nezávislosť, mier v novej krajine vydržal len dva a pol roka. Machar sa postavil proti prezidentovi Salvovi Kiirovi z kmeňa Dinkov.

Napriek dohodám o prímerí sa konflikt nikdy celkom nevyriešil a minulý týždeň sa len oživil. Zomreli pri ňom desaťtisíce, možno státisíce ľudí, v Južnom Sudáne sa nedajú obete presne spočítať. Milióny opustili domovy.

Kým v boji proti Severu išlo čiastočne o náboženský konflikt moslimov proti kresťanom, prevažne kresťanskí južania už vedú len svoju etnickú vojnu. O to, ktorý kmeň bude mať prevahu. Zatiaľ ju majú najpočetnejší Dinkovia.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Boje v hlavnom meste Južného Sudánu si vyžiadali skoro 150 životov

Aký vplyv má na Slovensko vojna v Južnom Sudáne?

Priamo žiadny. Slovensko a prakticky ani žiadna iná krajina nemá čulé ekonomické styky s Južným Sudánom. Ani geopoliticky nejde o zásadný konflikt, odohráva sa v hraniciach najmladšieho štátu sveta, zatiaľ sa nezdá, že by mohol vyvolať zásadnú regionálnu krízu.

Pre Slovensko však nejde o bežný malý štát, akých sú v Afrike desiatky. Štátna rozvojová agentúra SlovakAid v roku 2011 označila za „krajinu s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami“.

Znamená, že slovenské rozvojové organizácie majú väčšiu šancu získať od slovenskej vlády grant, ak pôsobia v tomto štáte. Urobili tak preto, že Slováci v Južnom Sudáne pôsobia už dlhodobo, prvé nemocnice stavali v 90. rokoch.

Teraz tam pracujú desiatky rozvojových pracovníkov, zameriavajú sa najmä na školy, nemocnice či sirotince. Mnohé organizácie tam pracujú aj bez oficiálnej vládnej dotácie.

Ako veľmi sa môže Slovenska dotýkať Južný Sudán, sa ukázalo v máji tohto roka, keď tam pri prestrelke ozbrojencov postrelili slovenskú misionárku Teréziu Rackovú. Zraneniam podľahla.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v súčasnosti eviduje v Južnom Sudáne len jedného slovenského občana, je s ním v kontakte. Rovnako je v kontakte aj s talianskou ambasádou v Jube, ktorá s ním počíta v prípade evakuácie, uviedol pre SME Juraj Tomaga z tlačového oddelenia ministerstva.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Zastrelenú slovenskú misionárku pochovali v Južnom Sudáne

Ako ovplyvnila vojna od roku 2013 slovenské projekty?

„Krajina je odvtedy v humanitárnej kríze, rozvojové projekty musia ísť do úzadia,“ hovorí pre SME riaditeľ organizácie Magna Martin Bandžák. „Krajina čelila hladomoru, neustálym vojenským konfliktom.“

Magna v súčasnosti pôsobí okrem iného v utečeneckom tábore OSN v hlavnom meste Juba, teda v meste, kde sa odohráva väčšina nedávnych bojov a kde v posledných dňoch zomreli stovky ľudí.

V tábore pre 60-tisíc ľudí - väčšinou sú to Nuerovia, ktorí utiekli pred etnickými čistkami - poskytuje očkovanie pre ženy a deti. „Máme tam tri stanové centrá a tridsať pracovníkov,“ hovorí Bandžák.

Koncom roka chceli tieto tábory zrušiť, no mierová dohoda nefunguje a kríza sa naťahuje.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: K nemocnici na okraji Sudánu cesta nevedie

V Jube sa bojuje, ako sa slovenskí lekári dostávajú k potravinám a k zdravotníckemu materiálu?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

Neprehliadnite tiež

British Airways obnovila už takmer všetky lety z Londýna

Letecká spoločnosť British Airways obnovila približne 95 percent svojich letov z Londýna.

V anglickej zoo zabil tiger opatrovateľku

Opatrovateľka sa ocitla v ohrade spolu s tigrom, ktorý ju usmrtil.

Americký režisér Oliver Stone považuje Putina za svoj vzor

Americký filmový režisér pripravuje o šéfovi Kremľa film.

Indický premiér začal návštevu Nemecka, stretol sa s Merkelovou

Naréndra Módí chce návštevou Nemecka otvoriť novú kapitolu vzájomných vzťahov.