Prečo sa v Južnom Sudáne znova bojuje?
Ide o oživenie starých konfliktov medzi dvomi najväčšími etnikami v krajine – Dinkov proti Nuerom.
Vojna v Sudáne a neskôr v Južnom Sudáne sa až na niekoľkoročné prestávky odohráva od roku 1956, začala sa ešte v časoch britskej kolonizácie.
Dinkovia a Nuerovia potom spolu bojovali za väčšie právomoci v nezávislom Sudáne, v ktorom kontrolu nad štátom prevzali Arabi zo Severu. Zároveň viedli svoju vlastnú občiansku vojnu o kontrolu nad Juhom.
Tieto rozpory často využíval aj sudánsky diktátor Umar Bašír, ktorý pomohol Nuerom na čele s Riekom Macharom vytvoriť silné milície.
Keď sa vojna skončila a Južný Sudán získal v roku 2011 nezávislosť, mier v novej krajine vydržal len dva a pol roka. Machar sa postavil proti prezidentovi Salvovi Kiirovi z kmeňa Dinkov.
Napriek dohodám o prímerí sa konflikt nikdy celkom nevyriešil a minulý týždeň sa len oživil. Zomreli pri ňom desaťtisíce, možno státisíce ľudí, v Južnom Sudáne sa nedajú obete presne spočítať. Milióny opustili domovy.
Kým v boji proti Severu išlo čiastočne o náboženský konflikt moslimov proti kresťanom, prevažne kresťanskí južania už vedú len svoju etnickú vojnu. O to, ktorý kmeň bude mať prevahu. Zatiaľ ju majú najpočetnejší Dinkovia.
Boje v hlavnom meste Južného Sudánu si vyžiadali skoro 150 životov Čítajte Aký vplyv má na Slovensko vojna v Južnom Sudáne?
Priamo žiadny. Slovensko a prakticky ani žiadna iná krajina nemá čulé ekonomické styky s Južným Sudánom. Ani geopoliticky nejde o zásadný konflikt, odohráva sa v hraniciach najmladšieho štátu sveta, zatiaľ sa nezdá, že by mohol vyvolať zásadnú regionálnu krízu.
Pre Slovensko však nejde o bežný malý štát, akých sú v Afrike desiatky. Štátna rozvojová agentúra SlovakAid v roku 2011 označila za „krajinu s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami“.
Znamená, že slovenské rozvojové organizácie majú väčšiu šancu získať od slovenskej vlády grant, ak pôsobia v tomto štáte. Urobili tak preto, že Slováci v Južnom Sudáne pôsobia už dlhodobo, prvé nemocnice stavali v 90. rokoch.
Teraz tam pracujú desiatky rozvojových pracovníkov, zameriavajú sa najmä na školy, nemocnice či sirotince. Mnohé organizácie tam pracujú aj bez oficiálnej vládnej dotácie.
Ako veľmi sa môže Slovenska dotýkať Južný Sudán, sa ukázalo v máji tohto roka, keď tam pri prestrelke ozbrojencov postrelili slovenskú misionárku Teréziu Rackovú. Zraneniam podľahla.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v súčasnosti eviduje v Južnom Sudáne len jedného slovenského občana, je s ním v kontakte. Rovnako je v kontakte aj s talianskou ambasádou v Jube, ktorá s ním počíta v prípade evakuácie, uviedol pre SME Juraj Tomaga z tlačového oddelenia ministerstva.
Zastrelenú slovenskú misionárku pochovali v Južnom Sudáne Čítajte Ako ovplyvnila vojna od roku 2013 slovenské projekty?
„Krajina je odvtedy v humanitárnej kríze, rozvojové projekty musia ísť do úzadia,“ hovorí pre SME riaditeľ organizácie Magna Martin Bandžák. „Krajina čelila hladomoru, neustálym vojenským konfliktom.“
Magna v súčasnosti pôsobí okrem iného v utečeneckom tábore OSN v hlavnom meste Juba, teda v meste, kde sa odohráva väčšina nedávnych bojov a kde v posledných dňoch zomreli stovky ľudí.
V tábore pre 60-tisíc ľudí - väčšinou sú to Nuerovia, ktorí utiekli pred etnickými čistkami - poskytuje očkovanie pre ženy a deti. „Máme tam tri stanové centrá a tridsať pracovníkov,“ hovorí Bandžák.
Koncom roka chceli tieto tábory zrušiť, no mierová dohoda nefunguje a kríza sa naťahuje.
K nemocnici na okraji Sudánu cesta nevedie Čítajte 
