PEKING, BRATISLAVA. Keď sa v apríli filipínski rybári priblížili k Scarborough, línii útesov a skál v Juhočínskom mori, hádzala na nich čínska pobrežná stráž kamene. Mesiac predtým iných rybárov vyhnali z oblasti vodnými delami.
O tom, či budú môcť filipínski rybári v oblasti ešte niekedy loviť bez nátlaku Číny, mal v utorok rozhodnúť medzinárodný súd v Haagu. Podľa súdu Čína nemá historický nárok na sporné územia v Juhočínskom mori. Rozhodol v prospech Filipín, no Čína verdikt nerešpektuje.
Prečo je verdikt dôležitý pre svetový obchod a môže vyvolať konflikt medzi Čínou, Spojenými štátmi a krajinami v oblasti?

1. Kedy sa začal konflikt o Juhočínske more?
Boj o sporné územia sa objavil v Juhočínskom mori už po druhej svetovej vojne. Čína dlhodobo hovorí o historickom nároku na územie - podľa nich im patrí až 90 percent mora. Dokázať sa to snažili v roku 1947, keď čínska vláda predložila historickú mapu s tzv. deväťbodovou líniou, ktorá čínske oblasti ohraničila. Čínska oblasť má pritom zabiehať až 1 800 kilometrov južne od čínskej pevniny.
Nárok na more však majú podľa medzinárodného práva aj Vietnam, Filipíny, Malajzia aj Brunej. Vietnam dokladá nároky historickými dokumentmi, ostatným krajinám majú patriť ostrovy podľa geografickej blízkosti. Taiwan si svoj nárok odvodzuje od toho, že je legitímnym nástupcom čínskej vlády.
Aj keď v posledných rokoch nedošlo k väčším incidentom, v roku 1974 začalo napätie po tom, čo Čína obsadila Paracelské ostrovy a zabila pritom viac ako 70 vietnamských vojakov. Vyše 60 vietnamských námorníkov prišlo o život aj pri obsadení súostrovia Spratly v roku 1988.

2. Prečo je oblasť pre Čínu taká dôležitá?
Podľa autora knihy o konflikte Billa Haytona má Čína najmä strategické dôvody, prečo obsadzuje oblasti. Na ochranu pobrežných miest chce využiť akúsi nárazníkovú zónu.
Komunistická Čína presvedčila svojich občanov, že má na územie nárok a nároky iných sú útokom na ich suverenitu. Ostrovy a útesy v oblasti majú aj dôležitú strategickú polohu.
Juhočínske more je navyše najdôležitejšou námornou obchodnou cestou na svete - podľa údajov Bieleho domu cez oblasť ročne prejde tovar v hodnote vyše piatich biliónov dolárov. Cez more je zásobované Japonsko, Čína aj Kórea.
Oblasť je navyše bohatá na nerastné suroviny - podľa odhadov sa pod morom nachádza asi jedenásť miliárd barelov ropy a vyše 7 500 kilometrov kubických zemného plynu. Niektorí ju podľa Business Insideru označujú za "druhý Perzský záliv".
3. Kedy sa územné nároky dostali na súd?
O arbitrážny súd v Haagu požiadali Filipíny v roku 2013. Prekážali im totiž územné nároky Číny v Juhočínskom mori, ktoré sa dotýkali najmä filipínskych rybárov. Po tom, čo Čína obsadila práve útesy Scarborough a posilnila vojenskú prítomnosť v oblasti, napätie narástlo. Aj tento rok dochádzalo k zásahom proti miestnym rybárom.
Filipínčania teda požadovali od súdu, aby preveril čínske tvrdenia o deväťbodovej línii.

4. Ako rozhodol súd a čo to znamená?
"Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by Čína historicky mala kontrolu nad týmito vodami alebo prírodnými zdrojmi," znie verdikt arbitrážneho súdu. "Je to pre Filipíny prekvapivé víťazstvo," povedal podľa New York Times filipínsky hlavný radca v spore Paul S. Reichler.
Čína podľa rozsudku porušuje vytýčením svojej hranice Dohovor OSN o morskom práve.
Rozsudok môže byť kľúčový v ďalších vyjednávaniach s Čínou a nahráva práve menším štátom. Spochybnil totiž líniu, ktorou sa Čína riadi a štáty teraz majú v rukách silnejší argument pri vzájomných konfliktoch na mori.
Súd rozhodoval aj o tom, aký charakter majú nárokované územia. Podľa morského práva môže byť v okolí ostrovov vytvorená aj viac ako 200 námorných míľ veľká ekonomická zóna, čím argumentuje aj Čína.
Útesy či skaly však do tejto definície podľa súdu nespadajú. Takým istým prípadom sú napríklad umelé ostrovy, ktoré Čína buduje.