VARŠAVA, BRATISLAVA. Mal to byť historický summit, možno najdôležitejší, aký Severoatlantická aliancia usporiadala od skončenia studenej vojny. Navyše, prvýkrát sa konal u jedného z takzvaných východných členov aliancie, v poľskej Varšave. Aj to mal byť dôkaz, že Západ ani dva roky po anexii Krymu neplánuje zmierniť politiku voči Rusku.
Východní členovia aliancie, najmä Poľsko a tri pobaltské miništátiky Estónsko, Lotyšsko a Litva, napokon zo summitu vyšli spokojní. Na ich území bude po novom pôsobiť 4000 vojakov NATO, ktorí majú zabrániť prípadnému útoku Ruska. Či by to v prípade otvoreného konfliktu, ktorý si dnes stále nevie nikto predstaviť, stačilo, je však otázne.
Kráčanie po tenkom ľade
„Je to lepšie ako nič,“ komentoval v rozhovore pre Deutsche Welle rozmiestnenie štyroch práporov litovský minister zahraničných vecí Linus Linkevicius. „Spokojnosť je však asi namieste. Je to signál smerom von,“ dodal.
Dvojdňová schôdzka Severoatlantickej aliancie sa konala len dva týždne po tom, ako Briti v referende odhlasovali vystúpenie z Európskej únie. A aj keď niektorí analytici pre SME ešte pred summitom špekulovali, že by to mohla byť jedna z tém, napokon sa príliš neriešila. Témou bolo najmä Rusko.
Niektorí to nazvali kráčaním po tenkom ľade, iní zase hovorili o „sémantickom triku“. Reč je opäť o rozmiestnení štyroch tisíc vojakov v Poľsku a Pobaltí.
Loading
...Útok na Estónsko by bol útokom na Ameriku
Budovanie nových stálych základní na východe aliancie totiž zakazuje zmluva z roku 1997 medzi Ruskom a NATO. Nové štyri prápory však nebudú mať stále základne a ich príslušníci budú rotovať podľa potreby. Ak by prišlo k útoku, budú sa môcť okamžite presunúť na príslušné miesto. Riadiť ich budú z poľského Štetína.
Práporom budú veliť Nemci, Briti a Američania. Ak by prípadne Rusi zaútočili na maličké
Estónsko, prakticky by tak zaútočili aj na Spojené štáty. Aj preto medzi pobaltskými politikmi prevládala skôr opatrná spokojnosť.
Otázne je, či by to v prípade reálnej ruskej agresie stačilo. Rusko má na svojej západnej hranici rozmiestnené desiatky tisíc vojakov, navyše aj ťažkú techniku. Nové štyri prápory ju však mať nebudú – budú bez tankov či delostrelectva.
A zatiaľ čo Pobaltie možno čakalo viac, Poliaci po summite vyzerali spokojní. „Je to bod zlomu v histórii aliancie,“ povedal po schôdzke poľský minister obrany Antoni Macierewicz. Niečo podobné si myslí aj americký prezident Barack Obama. „Je to možno najdôležitejší moment našej aliancie za posledné štvrťstoročie,“ povedal vo Varšave.
Moskva: Démonizujete nás
Rusko po summite reagovalo už tradične konfrontačne. V oficiálnom vyhlásení Kremľa sa uvádza, že NATO sa snaží Rusko démonizovať a tiež „ospravedlňovať kroky, ktorými odvádza pozornosť od svojej deštruktívnej úlohy vo svete a udržiava napätie v rôznych častiach sveta“.
Generálny tajomník NATO však odmietol, že by išlo o novú fázu studenej vojny. „Neusilujeme sa o konfrontáciu s Ruskom,“ vyhlásil. „Práveže sa jej snažíme zabrániť. Aj preto pokračujeme na ceste odstrašovania a dialógu.“
Moskva však nebola jedinou témou summitu. Pre „nevýchodných“ členov aliancie bolo možno najdôležitejším bodom schôdzky predĺženie misie v Afganistane. NATO bude tamojšie vojská trénovať ešte najmenej rok a pol. Zároveň v krajine zostáva 13-tisíc jeho vojakov a ďalších tritisíc Američanov.
Brexit sa však predsa len nepriamo dotkol aj summitu. Plány na vytvorenie spoločného projektu európskej obrany možno oddialili aj preto, že z Únie práve vystupuje najsilnejšia európska armáda. Spoločná európska obranná politika tak zostáva ešte nereálnejšia ako predtým.
