WASHINGTON. Angela Merkelová je stále nemeckou kancelárkou, no na vzostupe je vplyv jej predchodcu. Volajme to schröderizmus: myšlienka, že Nemecku je súdené mať “špeciálny vzťah” s Ruskom a musí robiť všetko preto, aby ho dosiahlo - bez ohľadu na to, čo robia Rusi.
Nemecký kancelár v rokoch 1998 až 2005 Gerhard Schröder sa zdal pripravený na to, aby pre rozvinutie harmonického partnerstva medzi Berlínom a Moskvou a osobné priateľstvo s Vladimirom Putinom spravil čokoľvek - či to už znamenalo, že ho verejne nazve “bezchybným demokratom”, alebo bude bagatelizovať jeho brutálnu vojnu v Čečensku.
Schröder osobne profitoval z tohto úzkeho priateľstva s Putinom. Krátko predtým, ako odišiel z úradu, podpísalo Nemecko a Rusko dohodu o vybudovaní Nord Streamu, plynovodu, ktorý vedie z Ruska cez Baltské more do Nemecka. Už o dva mesiace neskôr ho vymenovali za predsedu konzorcia, ktoré plynovod konštruovalo a v ktorom štátom vlastnená plynová korporácia Gazprom vlastní väčšinový podiel.
Nespokojný východ
No vzťah Nemecka a Ruska spôsobil príslušné znepokojenie v Poľsku a pobaltských štátoch, kde evokoval spomienky na Molotova a Ribbentropa a vojnovú okupáciu. Mnohí sa v strednej a východnej Európe obávali, že zvyšovaním závislosti Európy od ruského plynu Nemecko zvyšovalo aj ich zraniteľnosť proti tlaku Ruska. A Spojené štáty sa zasa znepokojovali, že schröderizmus bol hrozbou pre súdržnosť Západu.
Po tom, čo sa stala v roku 2005 Merkelová kancelárkou, sa zdalo, že bude pokračovať v prístupe, ktorý nastolil Schröder, no k Rusku bola opatrnejšia ako on. Presadzovala Nord Stream, nesúhlasila s rozšírením NATO na Ukrajinu či do Gruzínska a usilovala sa o “modernizované partnerstvo” s Ruskom.
Najneskôr do roku 2014 sa však všetko malo zmeniť. Nemecké úrady aj think-tanky trvali na tom, že éra schröderizmu sa už skončila. Po tom, ako Rusko anektovalo Krym, Merkelová viedla Európsku úniu v prijímaní nového a nepoddajného prístupu a uvalila na Rusko ekonomické sankcie napriek výdavkom, ktoré toto rozhodnutie znamenalo pre Nemecko. Dokonca aj nemecká podnikateľská komunita, ktorá dovtedy podporovala “špeciálny vzťah”, stála za Merkelovej prístupom.
Západní spojenci Nemecka konečne vyzerali, že sú pripravení uveriť, že éra schröderizmu sa skončila.
Tým, ktorí premýšľali nahlas, či má Nemecko výdrž na “politiku z pozície sily” (ako napríklad mne), sa povedalo, že nerozumejú “geopolitickému prebudeniu”, ktoré sa v Berlíne udialo po kríze na Ukrajine. Skrátka, už nebolo cesty späť.
Zdá sa, že po krátkej prestávke je teraz schröderizmus naspäť.
Gerhard Schröder. (zdroj: SITA/AP)
