VARŠAVA. Lídri členských krajín Severoatlantickej aliancie v piatok - v prvý deň summitu vo Varšave - odsúhlasili plán na nasadenie štyroch práporov v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Oznámil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra DPA.
Na jedného ako na všetkých
Podľa Stoltenberga pôjde o početné jednotky, ktoré budú tvoriť vojaci z viacerých krajín. S ich nasadením v Poľsku a Pobaltí sa počíta od budúceho roku na rotačnej báze.
Lídri NATO a EÚ podpísali vo Varšave historickú dohodu o spolupráci Čítajte "(Tieto jednotky) názorne ukazujú silu transatlantického spojenectva a dávajú najavo, že útok na jedného spojenca sa bude považovať za útok na celú alianciu," zdôraznil Stoltenberg.
Práporu, ktorý má byť nasadený v Lotyšsku, bude veliť Kanada. V Litve bude veliacou krajinou Nemecko, ktoré tam podľa hovorcu litovského ministerstva zahraničných vecí pošle asi 500 vojakov, v Estónsku Británia a v Poľsku Spojené štáty.
Dvojdňový summit NATO sa začal v piatok popoludní. Slovenskú delegáciu na ňom vedie prezident Andrej Kiska.
Kľúčovou témou schôdzky je posilnenie bezpečnosti východného krídla aliancie. Účastníci summitu majú hovoriť aj o zlepšení kybernetickej obrany, pripravenosti na útoky balistickými raketami z územia mimo členských krajín NATO či o rozšírení úlohy aliancie v centrálnom Stredomorí.
Očakáva sa aj dohoda o pokračovaní vojenskej a finančnej podpory pre Afganistan a o posilnení spolupráce s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom.
Velenie nad protiraketovým štítom
Severoatlantická aliancia prevzala od Spojených štátov velenie a kontrolu nad protiraketovým štítom, ktorý sa buduje v Európe. Oznámil to Jens Stoltenberg.
"Dnes sme sa rozhodli vyhlásiť počiatočnú operačnú spôsobilosť obranného balistického raketového systému NATO," povedal Stoltenberg v priebehu summitu.
V praxi to znamená, že pod velením a dozorom aliancie budú svoju činnosť koordinovať viaceré súčasti systému: americké lode v Španielsku, radar v Turecku a komplex protiraketovej obrany v Rumunsku.
Stoltenberg podľa agentúry DPA súčasne zdôraznil, že budovaný štít má "výlučne obranný" charakter. Jeho úlohou je chrániť členské krajiny NATO pred útokmi z priestoru mimo euroatlantickej oblasti, takže nepredstavuje nijakú hrozbu pre jadrový arzenál Ruska, dodal šéf NATO. Výstavba štítu dlhodobo vyvoláva ostrý nesúhlas Moskvy, ktorá sa obáva ohrozenia svojej bezpečnosti.
Vzťahy nemôžu byť iba o obrane
Vzťahy medzi NATO a Ruskom nemôžu byť iba o obrane. Uviedol to po skončení prvého rokovacieho dňa slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
"Ako aliancia máme zodpovednosť hľadať styčné body s Ruskom a predísť v maximálnej možnej miere nedorozumeniam alebo prípadným konfliktom alebo incidentom, ktoré by mohli zhoršiť vzájomné vzťahy," povedal šéf slovenskej diplomacie.
Obmedzenie štandardného dialógu medzi NATO a Ruskom, ku ktorému došlo po anexii Krymu, podľa Lajčáka naďalej trvá. "Treba si uvedomiť, že je to rozdielna kvalita dialógu, ale vzhľadom na to, že aliancia nemá čo skrývať, tak je pripravená vždy svoje pozície a našu politiku odkomunikovať ruskej strane priamo, aby sme si nemuseli posielať odkazy cez médiá," dodal minister. Slovensko podľa neho podporuje dialóg medzi Ruskom a alianciou.
Lajčák pripomenul, že takáto príležitosť sa najbližšie naskytne 13. júla, kedy sa uskutoční zasadnutie Rady NATO-Rusko na úrovni veľvyslancov. Cieľom stretnutia je zlepšiť transparentnosť vo vzájomnej komunikácii a snaha vyhnúť sa neželaným vojenským incidentom medzi oboma stranami.
Na večeri aj Švédsko a Fínsko
Na pracovnej večeri lídrov členských krajín, ktorá zavŕšila prvý deň summitu, sa po prvý raz zúčastnili aj predstavitelia Švédska a Fínska.
"Pozývame Fínsko a Švédsko, pretože sú naozaj blízkymi priateľmi NATO," povedal Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra Reuters.
Ani jedna z týchto škandinávskych krajín nepatrí do Severoatlantickej aliancie. S NATO však úzko spolupracujú v rámci programu Partnerstvo za mier a zúčastňujú sa aj na spoločných vojenských cvičeniach.
V posledných rokoch, v súvislosti s posilňovaním ruských aktivít v oblasti Baltského mora, sa Helsinki i Štokholm usilujú o ďalšie prehĺbenie vojenských vzťahov s alianciou, čo vyvoláva nevôľu Moskvy.
Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom júla navštívil Fínsko - prvýkrát od ruskej anexie Krymu v roku 2014, ktorá naštrbila vzťahy medzi Ruskom a Západom. Naznačil pritom, že Moskva by na prípadný fínsky vstup do NATO reagovala presunmi svojich vojakov bližšie k spoločným hraniciam.
