DALLAS, BRATISLAVA. Päť mŕtvych policajtov a ďalších šesť zranených, streľba aj výbušniny. Incident v americkom Dallase, pri ktorom pravdepodobne až štyria snajperi zaútočili na policajtov počas protestu proti policajnému násiliu na Afroameričanoch, môže zvýšiť napätie medzi oboma skupinami.
Keď pred takmer dvoma rokmi zastrelil policajt za nejasných okolností 18-ročného Michaela Browna vo Fergusone v štáte Missouri, viedlo to k založeniu hnutia Black Lives Matter (Na životoch čiernych záleží) a k vyše tisícke protestov po celej krajine.
Dva tohtotýždňové incidenty – zabitie Philanda Castilea v Minnesote a Altona Sterlinga v Louisiane – rozpútali ďalšiu vlnu protestov. Smrť oboch Afroameričanov sa totiž objavila na videu na sociálnych sieťach a polícia podľa kritikov zareagovala v oboch prípadoch neprimerane.
Tentokrát došlo k násiliu aj z druhej strany. Prečo americkí policajti zabíjajú viac ako iní a je aj viac útokov na políciu?

Prečo zabíjajú viac ako v Európe?
Sedemnásty jún bol zatiaľ jediný deň v tomto roku, keď americká polícia nikoho nezabila. Policajné zásahy si tento rok vyžiadali podľa serveru Fatal Encounters 728 životov. Kým vo väčšine prípadov ide o zásahy proti ozbrojeným ľuďom či o streľbu pri krádežiach, oproti iným krajinám je toto číslo oveľa vyššie.
Za prvých 24 dní roku 2015 napríklad americká polícia zabila viac ľudí ako polícia Anglicka a Walesu za posledných 24 rokov, píše The Guardian. Populácia USA je šesťnásobne väčšia ako populácia Anglicka a Walesu.
Kým v kalifornskom meste Stockton zabili za prvých pät mesiacov roku 2015 troch ľudí, na Islande došlo za 71-ročnú nezávislosť len k jednej policajnej streľbe s obeťou. Podobne je to však aj s väčšími krajinami - v USA zastrelila polícia pri zásahoch minulý rok každý týždeň viac ľudí ako nemecká polícia za celý rok.
Spojené štáty však majú šesťnásobne vyšší počet vrážd ako Nemecko a najmä vyše tristo miliónov zbraní. Aj podľa Paula Hirschfielda, profesora kriminálnej justície na Rutgersovej Universite v New Jersey, sú jedným z dôvodov zbrane. Američania k nim majú jednoduchší prístup. "Americká polícia je pripravená očakávať zbrane," píše Hirschfield pre server The Conversation.
Často to vedie k zlej identifikácii predmetu, ktorý má druhý človek v rukách. Policajti sú podľa neho aj viac bojovo orientovaní ako napríklad ich európski kolegovia.
Dôležitý má byť aj výcvik. Kým napríklad v Holandsku či Nórsku treba absolvovať trojročné policajné štúdium, v roku 2006 americké policajné akadémie poskytli priemerne 19 týždňov vzdelávacích kurzov. Navyše v Spojených štátoch trávia mladí policajti 20-krát viac času výcvikom použitia sily ako výcvikom toho, ako deeskalovať konflikt.
Polícia je pritom veľmi zriedka za neprimeraný zásah stíhaná či odsúdená, aj keď toto číslo sa minulý rok výrazne zvýšilo.
Loading
...