Austrália bránila svoju účasť vo vojne v Iraku, reagovala na záverečnú správu

Do vojny v Iraku vyslala 500 príslušníkov špeciálnych síl, námorníctva a letectva.

Ilustračné foto.(Zdroj: TASR/AP)

SYDNEY. Austrália vo štvrtok bránila svoje rozhodnutie pripojiť sa v roku 2003 k Spojenými štátmi vedenému vojenskému zásahu v Iraku. Reagovala tým na záverečnú správu vyšetrovania britskej účasti na tomto zásahu, zverejnenú v stredu.

Zveličená hrozba

Účasť Austrálie "bola založená na informáciách, najlepších informáciách, ktoré sme v tom čase mali," povedala v rannom vysielaní televízie Channel Seven austrálska ministerka zahraničných vecí Julie Bishopová. Uviedla, že bola vtedy pri tom. "Pamätám sa veľmi dobre na informácie, ktoré nám boli predložené," citovala ministerku tlačová agentúra DPA.

Zo sedemročného britského vyšetrovania, ktoré viedol John Chilcot, vyplynulo, že Británia sa pri vstupe do vojny v Iraku spoliehala na chybné spravodajské informácie. Hrozba, ktorú predstavoval iracký vodca Saddám Husajn, bola zveličená a právny základ pre začatie vojny bol nedostatočný.

Austrália vyslala do vojny v Iraku 500 príslušníkov špeciálnych síl, námorníctva a letectva. Traja z nich tam prišli o život v nebojových incidentoch.

Sprievodca pre budúce účasti 

Na otázku, či by sa mal Austrálčanom za túto účasť vo vojne ospravedlniť vtedajší austrálsky premiér John Howard, člen liberálnej strany, Bishopová povedala, že o tom musí rozhodnúť on sám.

Zdôraznila však, že tieňový minister zahraničných vecí vtedajšej opozície, labourista Kevin Rudd, vyzýval vtedy vládu, aby Spojené štáty podporila. John Howard bol premiérom v rokoch 1996 až 2007, kedy ho vystriedal vo funkcii Rudd a zatiaľ na britskú správu nereagoval.

Generál vo výslužbe Peter Leahy, ktorý bol počas vojny v Iraku hlavným veliteľom austrálskej armády, vo štvrtok vo vysielaní televízie ABC povedal, že Chilcotova správa by mala poslúžiť ako sprievodca pre budúce účasti na podobných vojenských akciách.

Podľa neho by sa Austrália mala mať na pozore pred "slepým nasledovaním" medzinárodných partnerov. "Úprimne povedané, niektoré rozhodnutia, ktoré urobili USA, náš ... partner v strategickej aliancii, počas uplynulých 20 alebo 30 rokov, boli trocha nepoctivé," dodal.

Obhajuje účasť vo vojne

Bývalý austrálsky premiér John Howard obhajoval svoje rozhodnutie. Howard, ktorého cituje agentúra DPA, pre novinárov uviedol, že rešpektuje v stredu zverejnenú správu sira Johna Chilcota o irackej vojne, nesúhlasí však s oponentmi, ktorí tvrdia, že tento konflikt bol založený na klamstve. "Išlo o chyby tajných služieb, nie o klamstvo," zdôraznil expremiér.

Howard bol austrálskym ministerským predsedom v rokoch 1996 až 2007 a vyslal vyše 500 členov špeciálnych síl, bojové plavidlá a vojenské lietadlá, ktoré podporili medzinárodnú koalíciu.

Podľa Chilcotovej správy neexistujú dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenia, že tajné informácie ospravedlňujúce vojnu v Iraku boli sfalšované západnými vládami, vyhlásil Howard.

Expremiér ďalej zdôraznil, že mu je ľúto rodín, ktoré trpeli dôsledkami irackej vojny, za vstup Austrálie do koalície sa však odmietol ospravedlniť.

"Samozrejme, že to obhajujem. Neustupujem od svojich postojov. Neverím, že na základe dostupných informácií to bolo zlé rozhodnutie," dodal.

Do vojny príliš skoro

Spojené štáty tlačili Britániu do vojenskej akcie v Iraku "príliš skoro", vyhlásil vo štvrtok bývalý britský veľvyslanec pri OSN Jeremy Greenstock v reakcii na správu komisie. Píše o tom stanica BBC.

Greenstock, ktorý pôsobil ako britský veľvyslanec pri OSN v roku 2003, keď uvedený konflikt vypukol, tvrdí, že Blair chcel, aby bola medzinárodná intervencia v Iraku krytá rezolúciou OSN, poprední americkí činitelia však považovali toto opatrenie za "stratu času", zdôrazňuje BBC.

Greenstock sa domnieva, že by bolo bývalo "oveľa bezpečnejšie" poskytnúť zbrojným inšpektorom v Iraku ďalších šesť mesiacov na vykonanie úloh. "Ja, britskí občania, ako aj britský premiér v danom čase cítili, že Američania nás tlačili do vojenskej akcie príliš skoro," dodal.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 665
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 283
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 398
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 629
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 042
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 974
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 680
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 516
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 254
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 248

Téma: Britská kráľovská rodina


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

Neprehliadnite tiež

Svet

Macron po voľbách v Nemecku predstaví návrhy na reformu Únie

Nemecko a Francúzsko sa tradične vnímajú ako hybná sila európskej integrácie.

Svet

Bangladéš nasadil na pomoc utekajúcim Rohingom ďalších vojakov

Ich úlohou bude pomáhať úradom pri distribúcii pomoci a pri stavaní dočasných obydlí.

Svet

Španielska pobrežná služba zachránila 64 migrantov

Skupina sa plavila do Európy na dvoch loďkách.

Svet

Kurdskí militanti útočili v Turecku, zahynuli dvaja ľudia

Armáda spustila rozsiahlu operáciu s cieľom nájsť útočníkov.