SYDNEY. Austrália vo štvrtok bránila svoje rozhodnutie pripojiť sa v roku 2003 k Spojenými štátmi vedenému vojenskému zásahu v Iraku. Reagovala tým na záverečnú správu vyšetrovania britskej účasti na tomto zásahu, zverejnenú v stredu.
Zveličená hrozba
Účasť Austrálie "bola založená na informáciách, najlepších informáciách, ktoré sme v tom čase mali," povedala v rannom vysielaní televízie Channel Seven austrálska ministerka zahraničných vecí Julie Bishopová. Uviedla, že bola vtedy pri tom. "Pamätám sa veľmi dobre na informácie, ktoré nám boli predložené," citovala ministerku tlačová agentúra DPA.
Zo sedemročného britského vyšetrovania, ktoré viedol John Chilcot, vyplynulo, že Británia sa pri vstupe do vojny v Iraku spoliehala na chybné spravodajské informácie. Hrozba, ktorú predstavoval iracký vodca Saddám Husajn, bola zveličená a právny základ pre začatie vojny bol nedostatočný.
Austrália vyslala do vojny v Iraku 500 príslušníkov špeciálnych síl, námorníctva a letectva. Traja z nich tam prišli o život v nebojových incidentoch.
Sprievodca pre budúce účasti
Na otázku, či by sa mal Austrálčanom za túto účasť vo vojne ospravedlniť vtedajší austrálsky premiér John Howard, člen liberálnej strany, Bishopová povedala, že o tom musí rozhodnúť on sám.
Zdôraznila však, že tieňový minister zahraničných vecí vtedajšej opozície, labourista Kevin Rudd, vyzýval vtedy vládu, aby Spojené štáty podporila. John Howard bol premiérom v rokoch 1996 až 2007, kedy ho vystriedal vo funkcii Rudd a zatiaľ na britskú správu nereagoval.
Generál vo výslužbe Peter Leahy, ktorý bol počas vojny v Iraku hlavným veliteľom austrálskej armády, vo štvrtok vo vysielaní televízie ABC povedal, že Chilcotova správa by mala poslúžiť ako sprievodca pre budúce účasti na podobných vojenských akciách.
Podľa neho by sa Austrália mala mať na pozore pred "slepým nasledovaním" medzinárodných partnerov. "Úprimne povedané, niektoré rozhodnutia, ktoré urobili USA, náš ... partner v strategickej aliancii, počas uplynulých 20 alebo 30 rokov, boli trocha nepoctivé," dodal.
Obhajuje účasť vo vojne
Bývalý austrálsky premiér John Howard obhajoval svoje rozhodnutie. Howard, ktorého cituje agentúra DPA, pre novinárov uviedol, že rešpektuje v stredu zverejnenú správu sira Johna Chilcota o irackej vojne, nesúhlasí však s oponentmi, ktorí tvrdia, že tento konflikt bol založený na klamstve. "Išlo o chyby tajných služieb, nie o klamstvo," zdôraznil expremiér.
Howard bol austrálskym ministerským predsedom v rokoch 1996 až 2007 a vyslal vyše 500 členov špeciálnych síl, bojové plavidlá a vojenské lietadlá, ktoré podporili medzinárodnú koalíciu.
Loading
...Podľa Chilcotovej správy neexistujú dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenia, že tajné informácie ospravedlňujúce vojnu v Iraku boli sfalšované západnými vládami, vyhlásil Howard.
Expremiér ďalej zdôraznil, že mu je ľúto rodín, ktoré trpeli dôsledkami irackej vojny, za vstup Austrálie do koalície sa však odmietol ospravedlniť.
"Samozrejme, že to obhajujem. Neustupujem od svojich postojov. Neverím, že na základe dostupných informácií to bolo zlé rozhodnutie," dodal.
Do vojny príliš skoro
Spojené štáty tlačili Britániu do vojenskej akcie v Iraku "príliš skoro", vyhlásil vo štvrtok bývalý britský veľvyslanec pri OSN Jeremy Greenstock v reakcii na správu komisie. Píše o tom stanica BBC.
Greenstock, ktorý pôsobil ako britský veľvyslanec pri OSN v roku 2003, keď uvedený konflikt vypukol, tvrdí, že Blair chcel, aby bola medzinárodná intervencia v Iraku krytá rezolúciou OSN, poprední americkí činitelia však považovali toto opatrenie za "stratu času", zdôrazňuje BBC.
Greenstock sa domnieva, že by bolo bývalo "oveľa bezpečnejšie" poskytnúť zbrojným inšpektorom v Iraku ďalších šesť mesiacov na vykonanie úloh. "Ja, britskí občania, ako aj britský premiér v danom čase cítili, že Američania nás tlačili do vojenskej akcie príliš skoro," dodal.
