LONDÝN, BRATISLAVA. V roku 2003 stál súčasný líder Labouristickej strany Jeremy Corbyn pred tisíckami protestujúcich v centre Londýna a hovoril o tom, že v plánovanej vojne v Iraku neexistuje žiadna spravodlivosť.
„Pripadá mi nechutné, že britský premiér môže použiť stredoveké kráľovské výsady a pošle mladých mužov a ženy na smrť, aby zabíjali civilistov...“ povedal vtedy Corbyn v narážke na rozhodnutie Tonyho Blaira pripojiť sa k Američanom v boji proti režimu Saddáma Husajna.
Trinásť rokov po vojne sa bude musieť pravdepodobne Corbyn za intervenciu v Iraku ospravedlniť – aj keď len za svoju stranu. Konflikt, ktorý viedol k pádu Tonyho Blaira aj jeho vlády, môže teraz opäť poznačiť labouristov, a to v kritickom čase po brexite.
Vyšetrovacia komisia ostro skritizovala Blaira za irackú vojnu Čítajte Tragický Blair
Vyšetrovacia komisia vedená vojnovým veteránom Johnom Chilcotom v stredu zverejnila správu o vstupe Británie do vojny v Iraku v roku 2003. Intervencia bola podľa výsledkov neprimeraná, jej právny rámec nedostatočný a britská vláda si vybrala inváziu ešte predtým, ako vyčerpala všetky mierové riešenia.
Navyše vtedajší premiér Tony Blair prezentoval verejnosti najmä informácie, ktoré podporovali jeho názor na režim Saddáma Husajna. Chilcot však v záverečnej správe presne nepomenoval, či išlo o ilegálny krok a či by zaň mal byť bývalý britský premiér súdený.
Jeden z najúspešnejších labouristických premiérov je však v očiach mnohých spolustraníkov hanbou strany a Irak navždy labouristov poškodil. Blair po zverejnení výsledkov vyšetrovania povedal, že berie na seba plnú zodpovednosť za chyby, ktoré sa pred zapojením do konfliktu stali. Stále však verí, že zosadenie Saddáma Husajna bolo správne.
Ešte pred zverejnením správy nazval Blaira tieňový kancelár John McDonnell „tragickou figúrkou“ a nevylúčil, že bude vyzývať na súd za vojnové zločiny.
Loading
...Líder bez dôvery
Aj Jeremy Corbyn v stredu povedal, že iracká vojna bola „aktom vojenskej agresie založeným na chybných predpokladoch“ a osoby, ktoré prijímali rozhodnutia, musia niesť následky svojich činov.
Corbyn sa však už vyhýbal tomu, aby Blaira priamo menoval. Ak by ho aj on obvinil z vojnových zločinov, mohlo by to ešte viac rozdeliť stranu a podkopať jeho už teraz nestabilnú pozíciu lídra. Už aj tieto vyjadrenia niektorých poslancov nahnevali.
Len pár dní po tom, čo Británia odhlasovala odchod z Európskej únie, totiž čelil Jeremy Corbyn snahe o odvolanie. Stranícki kolegovia mu vyčítali, že je slabým lídrom a nevýraznou kampaňou sa pričinil o víťazstvo zástancov brexitu.
Nedôverujú mu tri štvrtiny labouristov a opustili ho aj dve tretiny členov jeho tieňového kabinetu. K jeho zvrhnutiu však zatiaľ nedošlo. Dôvodom môže byť aj to, že strane chýba iný líder.
Podľa bývalého škótskeho premiéra Alexa Salmonda boli práve puč proti lídrovi labouristov a zverejnenie výsledkov vyšetrovania prepojené. Corbyn tým mal zmierniť kritiku Blaira.
Šanca na hrubú čiaru?
Niektorí poslanci si paradoxne myslia, že Chilcotova správa môže rozdelenie labouristov skončiť a za konfliktmi spraviť hrubú čiaru. „Je to už trinásť rokov a my sa musíme nad to povzniesť,“ povedal pre Guardian poslanec z Leedsu Fabian Hamilton.
„Musíme prijať, že to nebola konšpirácia. Tony Blair to spravil, pretože veril, že je to dobrá vec, aj keď ja som vedel, že je to úplne zavádzajúce,“ dodáva.
Konflikt, pri ktorom zahynulo 179 britských vojakov a státisíce Iračanov, rozdeľoval Labouristickú stranu už v roku 2003. Pri hlasovaní, ktoré sa konalo len 72 hodín pred začiatkom zásahu, bolo proti aj 139 labouristických poslancov.
Kým mnohí Corbyna chvália, že ako jeden z mála vo vedení strany vystupoval proti Blairovmu rozhodnutiu, podľa iných tým stranu ešte viac rozdelil.
Blairova povesť zverejnením Chilcotovej správy utrpela. Kľúčové však bude, či správa labouristov viac rozháda, alebo spojí a či sa im podarí nájsť lídra, ktorému budú veriť viac ako Corbynovi.
