WASHINGTON, BRATISLAVA. Ten škandál môže Hillary Clintonovú stáť kreslo šéfky Bieleho domu, o ktoré sa bude uchádzať už v novembrových voľbách proti excentrickému miliardárovi Donaldovi Trumpovi. Zároveň je to niečo, čomu ani zainteresovanejší voliči stále celkom nerozumejú.
Kauza okolo Clintonovej e-mailov dostala v utorok bodku, aj keď nie takú, akú si súčasná ministerka zahraničných vecí predstavovala. Americká FBI vo svojej dlho očakávanej správe skonštatovala, že vrcholnú političku nemá zmysel stíhať. Šéf FBI James Comey však zároveň Clintonovú aspoň nepriamo skritizoval. "Každý súdny človek v pozícii pani ministerky Clintonovej alebo v pozícii tých, s kým si písala, by mal vedieť, že tento systém nebol vhodný na podobné konverzácie,“ vyhlásil.
O čo vlastne v celej kauze ide?
Server priamo doma
Všetko sa to začalo v roku 2009, keď začínalo byť jasné, že prezident Barack Obama definitívne Clintonvú vymenuje za šéfku americkej diplomacie. Jej štáb už v tých chvíľach priamo v jej newyorskom dome inštaloval osobitný server, ktorý jej mal slúžiť na e-mailovú komunikáciu s vonkajším svetom. Bez toho, aby o tom vedeli kompetentní.
Svet sa o tom dozvedel až v roku 2013 a trochu náhodou. Hacker hovoriaci si Gucifer vtedy Clintonovej poradcovi Sidneymu Blumenthalovi poslal otázku na Clintonovú. Odpoveď pritom prišla z domény clintonemail.com, a nie priamo zo servera amerického ministerstva zahraničných vecí. Škandál však v skutočnosti vyvrcholil až v roku 2014, keď začali vyšetrovať smrť amerického veľvyslanca v Líbyi. Ukázalo sa, že Clintonová definitívne posielala zo súkromného servera aj oficiálne e-maily.
Stále pritom nevysvetlila, prečo na niečo podobné pristúpila. Argumentovala ochranou súkromia. „Nechcela som, aby všetci vedeli o plánoch na Chelseynu svadbu,“ vyhlásila v narážke na svoju dcéru.
„Nechcela som, aby všetci vedeli, kedy chodím na jogu, kedy na dovolenku a o ďalších veciach, ktoré často nájdete vo svojom e-maile.“
Chcela mať všetko pod kontrolou
Komentátor Washington Post Eugen Robinson ešte vlani ponúkol iné vysvetlenie: „Prečo presmerovala oficiálnu e-mailovú komunikáciu cez server na predmestí New Yorku v jej dome? Je len jediné vysvetlenie: Chcela mať nad všetkým kontrolu.“ Kauza podľa neho nie je o tom, či sa stane prvou prezidentkou USA, „na čo má väčšie šance ako ktokoľvek iný“. „Je to o základnom rešpekte. Rešpekte k nám aj k pravde,“ myslí si Robinson.
Clintonová aj podľa predošlých záverov vyšetrovateľov neporušila žiadny predpis, tobôž nie zákon. Okrem toho, že celú záležitosť tajila, má však aj iný problém – zo súkromného servera aj podľa FBI posielala aj e-maily, ktoré agentúra klasifikovala ako tajné, prípadne prísne tajné. Podobných správ bolo viac ako sto.
Loading
...Trump si zgustol
Ani to však podľa agentúry na jej stíhanie nestačí. Navyše, americká generálna prokurátorka Loretta Lynchová už pred zverejnením správy FBI vyhlásila, že ak spravodajská agentúra nenavrhne jej stíhanie, nebude ho sama iniciovať.
Na kauze si okrem bezpečnostných expertov asi najviac zgustol Clintonovej najväčší kritik – Donald Trump.
Ešte keď len pred rokom rozbiehal svoju kampaň, o e-mailovom škandále hovoril často a rád. Navyše kauza môže reálne ohroziť Clintonovej šance v septembrovom súboji. Z júnového prieskumu YouGov vyplunulo, že až šesť z desiatich Američanov si myslí, že Clintonovej e-maily sú problémom. Medzi podporovateľmi demokratov je to asi pätina.
Loading
...Je najkvalifikovanejšia
Clintonovej kampaň sa pritom medzitým plne rozbehla. Presne deň po správe FBI začala tourné po Amerike po boku svojho bývalého rivala a dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu.
„Nikdy sme nemali muža alebo ženu, ktorí by boli kvalifikovanejší na tento post. Nikdy!“ vyhlásil Obama z rečníckeho pultu, za ktorým v tej chvíli obaja stáli spoločne.
Obamovi za pravdu dávajú aj bežní Američania. V aprílovom prieskume rovnaký názor prejavilo aj 56 percent Američanov. Demokratická nominantka bola pritom jediná, ktorá v tomto uzakazovateli dosiahla viac ako polovičnú podporu. To, že Trump by bol „kvalifikovaný prezident“, si myslí len tretina respondentov.
