Skladateľ Kowalski prežil krásnych 91 rokov

Hudobný skladateľ Július Kowalski zomrel pred dvoma rokmi, no jeho manželka Júlia naň myslí denne. V bratislavskom panelákovom byte, kde býva, ho všetko pripomína. V knižniciach sú jeho knihy a fotografie, na stenách visia desiatky jeho obrazov. Tento spolužiak a kamarát Jána Cikera totiž okrem skladania hudby rád maľoval. Najmä hlavné mesto a jeho zákutia. Niektoré z nich sú historickou pamiatkou, bratislavské uličky totiž zmenili svoju podobu.

"Manžel sa narodil v roku 1912 v Ostrave," začína rozprávanie pani Kowalská. "Bol jediným synom Júliusa Kowalského z Krakova, huslistu. Preto nemal manžel k hudbe ďaleko." Vyštudoval Pedagogické oddelenie Hudobnej matice školskej v Ostrave aj konzervatórium, odbor kompozícia. Do Bratislavy prišiel v roku 1945 - na pozvanie Jána Cikera. Dostal miesto v Národnom divadle.

"V divadle nezostal, no na Slovensku áno," usmieva sa Júlia Kowalská. Vymenil viac zamestnaní. Pracoval aj ako vedúci komorných súborov na niekdajšom ministerstve, robil riaditeľa ľudovej umeleckej školy v Skalici aj v Bratislave. V tej bratislavskej dokonca riaditeľoval 25 rokov. "Hral na husliach, na klavíri, aj na organe. Hudba bola jeho život," dodáva táto čiperná 81-ročná dáma.

Júlia sa narodila v roku 1924, vek by jej však nik uhádnuť nevedel. Je vždy upravená, zladená oblečením, aj jej vlasy majú moderný fialkový odtieň. Aj duchom je úplne čulá. Ako typická prešporáčka chodí na vychádzky do mesta, vyšíva, robí účtovníctvo, a momentálne má veľa práce so zhromaždením manželovej tvorby. Má o ňu záujem Matica slovenská.

"Aj môj manžel bol vo vysokom veku aktívny. Nebol chorý, zakopol sa o prach medzi izbami a zlomil si bedrový kĺb. Na to dostal zápal pľúc. Ja si ho pripomínam každý deň. Verím, že jeho skladby a práca zostanú nezabudnuteľné," vyznáva sa pani Júlia.

Túto životnú lásku si našla v speváckom zbore Tatran. "Zverbovali ma doň na rekreácii v Tatranskej Lesnej, zostala som v ňom spievať aj v Bratislave. Raz sme mali nacvičiť skladbu s mužským speváckym zborom, ktorý dirigoval môj manžel. Keď prišiel, všetkých si nás prešiel pohľadom, a pri mne sa mu zastavil." (smiech) "Šiel ma odprevadiť domov a postupne sme spolu začali chodiť." Zosobášili sa po roku a pol.

"Vtedy, keď sme sa zoznámili, som mala už 27 rokov. Bola som rozvedená a mala som dcéru." Dnes má Miriam 62 a žije v Nemecku. "Július mal 39 rokov. Jeho matka z neho chcela mať farára, preto nebola naším randením nadšená. Prečo sa dovtedy neoženil, neviem. Asi čakal na mňa. Lebo napriek tomu, že bol medzi nami väčší vekový rozdiel, dobre sme si rozumeli a mali sme sa radi."

Hudbe sa venujú aj deti manželov Kowalských. Stanislav učí na konzervatóriu, je huslista a dirigent. Renáta študovala hru na violončelo. Spolu pripravujú medzinárodný organový festival - Kremnický hradný organ. Podarilo sa im dostať tú "nebeskú" hudbu aj do povedomia ľudí, čo nechodia do kostola. Júlia Kowalská to komentuje triezvo: "Deti sme k hudbe nenútili, samy sa rozhodli, ktorým smerom chcú v živote ísť. A predsa zostali pri muzike. V otcovi mali vzor."