Varšava 15. marca (TASR) - Najvyšší predstavitelia krajín NATO stoja pred vážnou dilemou. Na jarnom zasadaní v Bruseli musia zverejniť, či na budúci rok rozhodnú o prijatí nových členov. A keď, tak na koho padne šťastná voľba, píše v analýze nazvanej V rade na členstvo poľský denník Rzeczpospolita.
Bruselský spravodajca Rzeczipospolitej Jedrzej Bielecki začína materiál úvahou: Možno najjednoduchšie by bolo rozhodnutie odložiť, no počas ostatného summitu NATO vo Washingtone v apríli 1999 predstavitelia aliancie deklarovali, že dvere do paktu zostávajú otvorené. Prisľúbili aj, že najneskôr v roku 2002 rozhodnú, či a koho do organizácie pozvú. Ak teraz NATO povie, že svoje dvere neotvorí, utrpí jeho dôveryhodnosť.
V súvislosti s oslabeným Ruskom sa podľa denníka po 12 rokoch stala hlavným poslaním aliancie nie obrana svojich členov, ale rozšírenie sféry stability v Európe. Bez nových cieľov sa môžu oživiť diskusie o rozpustení paktu tým skôr, že Európska únia (EÚ) chce na čoraz väčšom stupni prebrať zodpovednosť za svoju obranu, poznamenáva Bielecki. Do NATO sa vytvoril rad deviatich kandidátov - Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovensko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko a Albánsko. Dvaja záujemcovia, nateraz formálne o členstvo nepožiadali. Rakúsko váha, či sa zriekne dlhoročnej neutrality, Chorvátsko by chcelo umocniť nedávno získanú demokraciu.
Medzi členmi Severoatlantickej aliancie, zdôrazňuje Rzeczpospolita, hlasno hovorí o svojich favoritoch prakticky len Poľsko. Varšave ide najmä o Litvu a Slovenskú republiku. Poľská pozícia v aliancii je slabá, a preto majú apely prezidenta i premiéra ohraničený význam, konštatuje poľský denník.
Oči spojencov sa upierajú na Washington. Tam padne rozhodnutie, kto a či vôbec dostane pozvanie. Rzeczpospolita upozorňuje, že poradcovia Georgea W. Busha čoraz častejšie hovoria o zorganizovaní mimoriadneho vrcholného stretnutia NATO v júni v Bruseli. Podobné stretnutie na začiatku funkčného obdobia by dokazovalo, aký veľký význam nový šéf Bieleho domu pripisuje aliancii.
Prezident USA dúfa, že najmä v prípade zhody spojencov vo veciach satelitného protiraketového systému (NMD) a ubezpečení, že nová rodiaca sa obranná politika EÚ neznížia význam atlantického strategického partnerstva, uľahčí Bielemu domu prijať tvrdšie pozície voči Rusku. Poradcovia Busha tvrdia, že doterajšia politika Washingtonu, udržať dobré vzťahy s Moskvou za každú cenu, prináša obmedzené výsledky. Línia ruského prezidenta Vladimira Putina signalizuje chuť vrátiť v Rusku autoritatívny charakter vlády. Moskva upevňuje spoluprácu s Čínou a Indiou, ešte viac znepokojujúce sú rozširujúce sa kontakty Ruska s Iránom a Irakom, napísala Rzeczpospolita.
(spolupracovník TASR Branislav Zvara) kr ed
