Čo sa stalo v Rakúsku?
Ústavný súd rozhodol, že druhé kolo voľby prezidenta, ktoré sa v máji skončila tesným víťazstvom nezávislého kandidáta s podporou zelených Alexandra Van der Bellena, sa bude musieť zopakovať.
Dôvodom sú pochybenia pri spočítavaní hlasov poštou. Dokopy hlasovalo 4,5 milióna voličov, poštou sedemstotisíc ľudí. Ide o Rakúšanov, ktorí žijú mimo miesta trvalého pobytu, najmä vo Viedni.
Van der Bellen však vyhral nad krajným pravičiarom Norbertom Hoferom len o 30-tisíc hlasov, nezrovnalosti pri spočítavaní hlasov poštou teda naozaj mohli rozhodnúť o víťazovi volieb.
Súd totiž zistil, že až dvojnásobok tohto počtu spočítali nesprávne. „Ústavnému súdu je úplne jasné, že pravidlá v súvislosti s voľbami treba v tomto prípade uplatňovať prísne,“ píše sa vo verdikte štrnástich sudcov.
Podobné rozhodnutie v Rakúsku nemá obdobu. V rokoch 1970 a 1995 už ústavný súd síce nariadil opakovanie volieb, no nie v celej krajine, ale len v konkrétnych okrskoch.
Rakúšania budú prezidenta voliť znova. Hlasy poštou nezrátali správne Čítajte Znamená to, že voľby mal vyhrať Hofer?
Nič také súd nepovedal a nebolo to ani predmetom pojednávania. Súd rozhodoval len o tom, či sa hlasy spočítavali správne.
Je možné, že aj keby všetko prebehlo správne, víťazom by bol Van der Bellen. Naznačuje to aj charakter pochybení, o ktorých súd rozhodoval.
Norbert Hofer: Milý radikál, ktorý miluje Rakúsko aj zbrane Čítajte Kto a čo vlastne namietal?
So žiadosťou sa na súd obrátila začiatkom júna krajne pravicová Strana slobodných, ktorej kandidát Hofer voľby prehral. Strana v sťažnosti tvrdila, že hlasy poštou sa nesprávne spočítavali v 94 zo 117 okrskov. Hovorí o „masových pochybeniach“.
Slobodní tvrdia, že sa tieto hlasy spočítavali skôr, ako sa oficiálne mohli, alebo že ich spočítavali ľudia, ktorí na to nemali právomoc, prípadne v miestnosti chýbali niektorí pozorovatelia nominovaní politickými stranami.
Slobodní tiež tvrdia, že v niektorých okrskoch hlasovali aj ľudia, ktorí nemali 16 rokov, čo je v Rakúsku spodná veková hranica pre oprávneného voliča.
Súd však dôkazy o úmyselnej manipulácii, napriklad vyhadzovanie hlasov „nevhodného“ kandidáta alebo pripočítavanie toho svojho, neobjavil, ale už pochybnosti o čistote procesu považuje za dostatočný základ pre vyvolanie nových volieb.
„Aj v stabilných demokraciách je pre dôveru občanov dôležité, aby sme prísne dodržiavali volebné pravidlá,“ povedal šéf ústavného súdu Gerhart Holzinger.
