RÍM, BRATISLAVA. Budovi fanúšikovia vedeli, že nebol len silákom zo špageti westernov, ale tiež zdatným plavcom, hudobníkom, podnikateľom a pilotom. S Terenceom Hillom sa však po neustálom obsadzovaní takmer identických rolí stali kultovými postavami talianskych nízkorozpočtových kovbojok.
Spencer, vlastným menom Carlo Pedersoli (31. 10. 1929 – 27. 6. 2016), sa narodil v roku 1929 v Neapole. Už vtedy bol obrom, aspoň na pomery novorodeneckého oddelenia. Vážil šesť kilogramov a meral 58 centimetrov.
V čom bolo tajomstvo popularity Buda Spencera? Čítajte Športovec, ktorý exceloval aj v škole
Odmalička disponoval vynikajúcou pamäťou, vďaka čomu preskočil v škole niektoré ročníky. Keď továreň Budovho otca zničilo vojnové bombardovanie, odišli Pedersoliovci do Južnej Ameriky. V brazílskom Recife si Bud vyskúšal prácu kariérneho úradníka na talianskej ambasáde, kde sa naučil plynule rozprávať v portugalčine. Po dvoch rokoch sa vrátil do rodnej krajiny.
Tu začal naplno rozvíjať svoje plavecké schopnosti. V priebehu ôsmich rokov získal ako plavec i vodný pólista osemnásť medailí – jedenásť zlatých. Bol prvým Talianom, ktorý zaplával stovku vo voľnom štýle pod minútu. Ako uvádzajú New York Times, práve na vrchole Budovej plaveckej kariéry sa o neho začali zaujímať filmoví režiséri, ktorých upútala predovšetkým jeho mohutná postava.
Jeho prvým hereckým počinom bola drobná rola rímskeho vojaka vo filme Quo Vadis z roku 1957.
Od štrnástich holdoval jedlu a cigaretám a tento extrém sa snažil vyvažovať druhým – tréningové plány vyhrocoval až do úplného vyčerpania. Netrvalo dlho a začal mať zdravotné problémy.
V roku 1957 bol nútený ukončiť plaveckú kariéru, skončil aj so štúdiom práva a opäť odišiel do Južnej Ameriky. Vystriedal tu niekoľko zamestnaní, všetky na míle vzdialené kancelárskej práci na ambasáde. Chvíľu pracoval ako drevorubač, neskôr staval cestu z Panamy do Argentíny a potom sa živil ako predavač áut.
Za oceánom sa opäť nezdržal dlhšie ako dva roky. Po návrate skúšal šťastie v hudobnej brandži. Hral veľmi dobre na saxofóne, klavíri i gitare, a tak začal vystupovať v nočných kluboch, kde mohol hrať svoj milovaný džez. Ako tridsaťjedenročný sa oženil s Mariou Amatovou, s ktorou mal tri deti.
Ako Spencer stretol Hilla
V roku 1967 dostal ponuku od režiséra Colizziho. Aj keď si pre rolu dobráckeho hromotĺka vo filme Boh odpúšťa... ja nie! musel zmeniť meno, nezaváhal a úlohu prijal. Pseudonymom Bud Spencer vzdal hold hercovi Spencerovi Traceymu a svojmu obľúbenému pivu Budweiser. V Colizziho filme sa blysol i Mario Girotti, teraz už ako Terence Hill. Hoci si obaja herci ešte s pôvodnými menami spoločne zahrali v Hannibalovi (1959), na pľaci sa vtedy ani nestretli.
Až v Boh odpúšťa... ja nie! sa zrodila legendárna dvojica – spravodlivý silák a modrooký fešák. Spoločne natočili takmer dvadsať filmov, medzi nimi Tromfové eso, Zúčtovanie či Pravá a ľavá ruka diabla. Vo westernoch mali vždy jasne rozdelené úlohy – Spencer bol valibuk, Hill vrtký akrobat. Ich azda najznámejším filmom bola komédia Ak sa nahneváme, budeme zlí, v ktorej pri súperení o novú pretekársku buginu vo veľkom odrovnávali miestnych gangstrov.
Pri natáčaní filmu Dvaja machri medzi nebom a peklom si Spencer s Hillom zahrali parťákov, ktorí sa s lietadlom svojho šéfa zrútia do pralesa. Film nebol pre dvojicu ničím prelomovým, no Budovi sa v kokpite počas nakrúcania zapáčilo, a tak zakrátko urobil pilotné skúšky a založil spoločnosť Mistral Air.
Tisíce vášní
Syn Giuseppe o Spencerovi povedal: „Je ako malé dieťa. Než by sa mal zaoberať každodennými problémami, venuje sa radšej tisícke svojich vášní.“ A Bud to dokazoval na každom kroku. K niektorým filmom skladal k hudbu, k ďalším písal scenáre a popri tom stále lietal. V roku 2005 vyhlásil, že jediné profesie, ktoré si v živote neskúsil sú džokej, baletník a politik. Prvé dve s ohľadom na svoj vek a proporcie automaticky vylúčil, no politickú dráhu nezavrhol.
Rozhodol sa kandidovať za stranu Forza Italia, tento krok sa však stretol s veľkou nevôľou ľudí. Politickú kariéru Spencer ukončil fiaskom, keď vo voľbách neúspešne kandidoval za stranu mediálneho magnáta Berlusconiho.
„Sme nerozlučná dvojka, nikdy sme sa nehádali,“ hovorieval o ich vzťahu Terence Hill. Keď sa dozvedel o Budovej smrti, napísal na sociálnu sieť len pár slov: „Odpočívaj v pokoji, Bud.“ „Som zdrvený. Stratil som svojho najlepšieho priateľa,“ dodal pre taliansky denník Corriere della sera.
Charizmatická dvojica si svojím osobitým spôsobom zjednávania spravodlivosti získala fanúšikov medzi niekoľkými generáciami a ich filmy sa stali vyhľadávanou klasikou.
