Po sto rokoch služby museli Panamský prieplav rozšíriť. Ako toto gigantické dielo vznikalo, sa dozviete v dokumente z dielne National Geographic Channel. Vysiela ho Dvojka v piatok 8.júla o 12.20 h.
V nedeľu bolo v Paname zamračené. Napriek tomu sa na slávnostnom otvorení rozšíreného Panamského prieplavu zúčastnilo tridsaťtisíc ľudí a osem prezidentov štátov.
Modernizácia gigantického diela stála viac ako päť miliárd dolárov a začala sa ešte v roku 2007. Termín ukončenia sa oneskoril takmer o dva roky v dôsledku predĺženia stavebných prác, nezhôd s odborármi a opakovaného prekračovania pôvodnej ceny. Tá sa z plánovaných 3,2 miliardy dolárov vyšplhala až na 5,25 miliardy.
Ako prvá sa na cestu cez zmodernizovaný prieplav vydala veľká kontajnerová loď Cosco Shipping Panama. So svojou dĺžkou tristo metrov a šírkou 48,2 metra by sa do pôvodných, sto rokov starých, plavebných komôr nezmestila.
Sprevádzal ju ohňostroj a davy tancujúce salsu. Pre malý štát, akým je s 3,6 milióna obyvateľov Panama, predstavuje prieplav významný hospodársky, politický a vojenský prínos. Je jednou z najdôležitejších vodných ciest na svete, prepravné poplatky prinášajú panamskej vláde ročne zisk zhruba dve miliardy dolárov.
Rozšírenie umožní, aby ho využívali aj supertankery, takzvané postpanamax lode a mal by sa zdvojnásobiť objem prepraveného tovaru. Preto ten jasajúci dav.
Čínska loď Cosco Shipping Panama, ktorá ako prvá preplávala cez rozšírený Panamský prieplav. (zdroj: Sita/ap)Tisícky mŕtvych
Fantázia nepozná medze. Nik nemohol Francúzom v druhej polovici 19. storočia zakázať, aby snívali o prieplave medzi Severnou a Južnou Amerikou, ktorý by skrátil obchodným lodiam cestu na západné pobrežie.
Veď len plavba z New Yorku do San Francisca by sa skrátila z 22 500 kilometrov na 9500. Stačilo by vykopať kanál na najužšom mieste Panamskej šije a spojiť vody Atlantického a Tichého oceána.
Nebola to nová myšlienka, pohrával sa s ňou už španielsky kráľ Karol V. Do jej realizácie sa však pustil až francúzsky podnikateľ a diplomat Ferdinand Lesseps v roku 1880. Mal skúsenosti so stavbou Suezského kanálu, v Paname však išlo o technicky odvážny projekt, ktorý sa pre 75-ročného Lessepsa skončil fiaskom.
Staviteľov ohrozovali zosuvy pôdy, silné lejaky, robotníkov tropické choroby. Na maláriu a žltú zimnicu a následky úrazov ich zomrelo počas deviatich rokov budovania asi dvadsaťtisíc. Nedokončený projekt Francúzi opustili a po pätnástich rokoch chátrania sa ho ujali Američania.
V roku 1904 nasadili do akcie takmer vojenského charakteru vyše päťdesiattisíc robotníkov, vysušili močiare, aby zabránili množeniu komárov a za desať rokov dielo dokončili. V rukách panamskej vlády je od roku 2000.
Dezifekčné vozidlá v snahe zabrániť šíreniu malárie a žltej horúčky postrekovali kanály, žumpy a nádrže so stojatou vodou olejom. (zdroj: Panama Canal History Museum)Najslávnejšia skratka
Dnes sa 77 kilometrov dlhý kanál pretínajúci dažďové pralesy Strednej Ameriky považuje za jeden z divov sveta vytvorených človekom. Vďaka nemu sa lode z Atlantiku do Pacifiku dostanú za osem hodín, čo je štyridsaťkrát rýchlejšie ako oboplávanie celého kontinentu okolo Hornovho mysu na južnom cípe Južnej Ameriky.
Panamský prieplav vďačí za svoju existenciu štyrom vynálezom, na ktoré sa prišlo pri stavbe iných prieplavov.
