Toto nebol jediný teroristický útok, ktorý Istanbul zažil za posledné roky. Zmenila v meste v poslednom čase atmosféra?
"Približne pred rokom v júni sme mali voľby. Hlavná strana AKP prišla o množstvo voličov. Potom v novembri sa voľby zopakovali. Po tých prvých júnových voľbách sa situácia okamžite začala meniť. Začala sa vojna s Kurdskou stranou pracujúcich (PKK) a celá krajina sa prakticky ocitla vo vnútornej vojne. V rovnakom čase sme začali mať problém aj s Islamským štátom.
“V roku 1994 uskutočnila PKK bombový útok na istanbulskom námestí. Moja sestra pri tom útoku zahynula.
„
Obe organizácie, islamisti aj PKK, totiž pravidelne oplácajú vládne útoky. Takže za posledný rok sa atmosféra a nielen v Istanbule veľmi zmenila. Cítime sa oveľa menej v bezpečí, ako predtým. Turecko však nikdy nebola úplne bezpečná krajina."
Ako to myslíte?
"Viete, presvedčil som sa o tom aj osobne. V roku 1994 uskutočnila PKK bombový útok na istanbulskom námestí. Moja sestra pri tom útoku zahynula. Takže nikdy som nemal ilúzie o bezpečnosti v Turecku."
Kto je podľa vás hlavným vinníkom, prečo dnes Turecko žije v permanentnom strachu?
"Myslím, že hlavným vinníkom je vláda. Mala napríklad konať úplne inak v prípade Sýrie. Či už v boji proti Islamskému štátu alebo Frontu an-Nusra, teda sýrskej odnože al-Kájdy. PKK však takisto nie je nevinná. Podľa mňa to nie je mierová organizácia a v skutočnosti sa pokúša o vojnu, je to ozbrojená organizácia.
Vo svete vzbudzujú Kurdi mnoho sympatií a je pravda, že si ju v mnohých prípadoch zaslúžia. Ale odpoveďou na riešenie ich problémov nie je PKK. Zabíjanie nevinných ľudí kurdskými militantmi len vzbudzuje protireakciu, znepriateľujú si tým všetkých.
Vzbudzujú nacionalistické vášne na oboch stranách. PKK je tiež zodpovedná za šírenie strachu. Ale viete, ak by vláda Kurdom nerobila toľko zle, nezakazaovala by napríklad ich jazyk, PKK by bola oveľa slabšia."
Vidíte aj iné príčiny, prečo v Turecku v poslednom čase tak rastie terorizmus?
