BRUSEL, BRATISLAVA. Keď v utorok poobede prichádzal britský premiér David Cameron, tušil, že jeden z jeho posledných európskych summitov bude trochu rozpačitý.
O odchode Veľkej Británia sa v posledných dňoch veľa hovorí, no oficiálne rokovania sa ešte nezačali. A spustiť ich neprišiel ani on.
A to aj napriek tomu, že sa opakovali výzvy, aby sa začali čím skôr. Takúto výzvu prijal aj Európsky parlament, chce sa skrátiť obdobie neistoty.
Získať čas
Britom sa však veľmi do rokovaní nechce. Dúfajú, že ak získajú čas, budú sa môcť lepšie pripraviť. Aj preto Cameron vyhlásil, že on do svojho októbrového odchodu nevyužije článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý spustí proces odchodu.
Briti dúfajú, že si zachovajú prístup k jednotnému európskemu trhu, no radi by kontrolovali imigráciu ľudí z členských štátov Únie, čo bol jedným z argumentov zástancov brexitu.
„Nedovolíme, aby si počas rokovaní Briti vyberali z Európskej únie len to, čo im vyhovuje,“ povedala v prejave pred nemeckým parlamentom kancelárka Angela Merkelová.
Pripomenula, že aj Nórsko ako nečlenský štát má prístup na spoločný trh, no i preň platí sloboda pohybu všetkých občanov Únie, je dokonca členom schengenského priestoru. Sloboda pohybu kapitálu, tovarov, služieb aj ľudí je jedným zo základných pilierov spoločného trhu.
„Ktokoľvek chce opustiť túto rodinu, musí počítať s tým, že sa nemôže zbaviť zodpovednosti a ponechať si len výhody,“ vyhlásila Merkelová.

Farage ako víťaz
Tentoraz bola tvrdšia ako v predošlých vyhláseniach. Hneď po piatkovom oznámení výsledkov sa hovorilo, že Nemecko už má plán na nadchádzajúce rokovania, Británia by dostala štatút asociovanej krajiny. S Úniou by teda spolupracovala, nezaviedli by sa ani clá, no neznamenalo by to automatický prístup na spoločný trh.
Oveľa vášnivejšia debata sa odohrávala v Európskom parlamente. Ako víťaz doň dorazil šéf Strany nezávislosti Veľkej Británie (UKIP) Nigel Farage.
„Nie je to zábavné? Keď som sem pred sedemnástimi rokmi prichádzal s tým, že chcem presadiť odchod Británie z Únie, smiali ste sa mi,“ povedal v prejave. „A teraz musím povedať, že sa už nesmejete, alebo áno?“ Europoslancov obvinil, že v živote nič poriadne nerobili.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa na oplátku v prejave začudoval, že euroskeptici vôbec ešte chodia do parlamentu, a belgický predseda frakcie liberálov Guy Verhofstadt Faragea obvinil, že v kampani pred refendom využíval nacistickú propagandu.
Narážal na plagát s radom utečencov a nápisom Bod zlomu.

Najväčšie plytvanie
„Konečne sa zbavíme najväčšieho plytvania v rozpočte Európskej únie, ktoré sme platili sedemnásť rokov. Vášho platu!“ odkázal Farageovi.
Na samotnom dvojdňovom summite, z ktorého sa žiadne zásadné posolstvo neočakáva, sa najväčšia pozornosť upriami na Cameronovi. Nepôjde len o zdvorilostné rozlúčkové posedenie, lídri členských štátov si želajú, aby vyslovil slová „článok 50“ a spustil tým oficiálne rokovania.
To však reálne nie je. Očakáva sa, že rokovania by sa mohli naplno spustiť koncom roka, no už pod vedením nového britského premiéra.