BRUSEL/BERLÍN/LONDÝN. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyzval v utorok Britániu, aby čo najskôr vyjasnila svoju politickú pozíciu po minulotýždňovom referende o brexite. Súčasne zdôraznil, že zakazuje akékoľvek neoficiálne a tajné rokovania medzi britskými a európskymi predstaviteľmi, informovala agentúra AP.
Žiadne tajné rozhovory
"Chcem, aby Spojené kráľovstvo vyjasnilo svoju pozíciu - nie dnes, nie zajtra o deviatej, ale čoskoro. Nemôžeme si dovoliť zotrvávať v dlhom období neistoty," vyhlásil Juncker na mimoriadnom zasadnutí Európskeho parlamentu.
Britský minister zdravotníctva navrhuje referendum o podmienkach brexitu Čítajte Akékoľvek rokovania medzi Londýnom a Bruselom budú podľa neho možné len po tom, keď Británia na základe výsledkov referenda oficiálne oznámi svoj úmysel vystúpiť z EÚ.
Kým sa tak nestane, nebudú na tému brexit prebiehať nijaké tajné ani kuloárne rozhovory medzi predstaviteľmi Británie a členmi Európskej komisie alebo jednotlivých členských štátov. "Zakazujem to," zdôraznil Juncker.
Britská vláda naznačuje, že odchod z EÚ môže oznámiť až o niekoľko mesiacov - možno až v októbri tohto roku -, proti čomu už protestovali viacerí európski lídri.
Britský minister zdravotníctva Jeremy Hunt napríklad vyjadril názor, že proces brexitu by sa mal spustiť až potom, keď sa podarí dosiahnuť novú dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.
Kým sa bude rokovať, Británia zostáva členom
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok vyjadrila presvedčenie, že Európska únia je dostatočne silná na to, aby prekonala následky odchodu Británie z EÚ.
Dodala však, že je veľmi dôležité, aby členské štáty Britániu naďalej vnímali ako priateľa.
Vo svojom prejave k poslancom Spolkového snemu ďalej uviedla, že Británia zostáva členom EÚ so všetkými právami a povinnosťami dovtedy, kým budú prebiehať rokovania o jej vystúpení.
"Kým sa bude rokovať, Británia zostane členom EÚ, všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z tohto členstva, treba dodržiavať až do jej odchodu," upozornila Merkelová a dodala, že sa to vzťahuje na obe strany: Britániu i EÚ.
Merkelová vyhlásila, že EÚ naďalej považuje Britániu za dôležitého partnera. Uviedla, že aj Británia by mala byť zainteresovaná na priateľských vzťahoch s EÚ. Súčasne však naznačila, že Británia od EÚ nemôže očakávať, že "všetko pôjde v starých koľajach".
"Ten, kto chce opustiť túto rodinu, nemôže očakávať, že nebude mať žiadne ďalšie povinnosti a že si zachová svoje privilégiá," zdôraznila.
Snaha o nezávislosť Walesu zosilnie
Waleská nacionalistická strana Plaid Cymru (Strana Walesu, približná výslovnosť: pla-id kemri) zosilní svoje snahy o dosiahnutie nezávislosti Walesu od zvyšku Spojeného kráľovstva. Uviedla to šéfka tejto strany Leanne Woodová v reakcii na výsledky referenda.
Britskí politici z oboch táborov sa snažia nájsť spôsoby, ako upokojiť Škótsko a jeho odstredivé tendencie, ako si udržať Gibraltár, kde sa 95 percent voličov vyslovilo za doterajšie vzťahy s EÚ, a ako presvedčiť Severné Írsko, aby zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva.
Vystupňovanie snáh Plaid Cymru o nezávislosť Walesu by ešte viac zhoršili súčasnú politickú neistotu v Británii.
Woodová priznala, že výsledok referenda pre jej stranu "všetko zmenilo".
"V každom prípade však so škótskym hlasovaním za zotrvanie v EÚ Británia v blízkej budúcnosti prestane existovať. Aj Severné Írsko zvažuje svoju budúcnosť. Wales si nemôže dovoliť, aby sa stal zabudnutou časťou anglicko-waleskej entity," zdôraznila šéfka waleských nacionalistov.
Strana Plaid Cymru oznámila, že čoskoro usporiada osobitnú konferenciu zameranú na analýzu situácie v postbrexitovom období.
Holandské predsedníctvo nalieha
Holandské predsedníctvo EÚ zosilnilo tlak na Britániu, aby urýchlila svoj odchod z EÚ.
Holandská ministerka obrany Jeanine Hennis-Plasschaertová na zasadnutí Európskeho parlamentu vyhlásila, že "nikto nebude ťažiť z obdobia predlžovanej neistoty." "Lopta je na strane Londýna," upozornila.
Uviedla tiež, že teraz treba "s chladnou hlavou" vytýčiť cestu vpred. Hennis-Plasschaertová uznala, že Británia - vzhľadom na politický chaos v krajine po referende - potrebuje čas. Napriek tomu vyslovila želanie, aby toto prechodné obdobie bolo čo najkratšie.
"Británia bude vždy európskou krajinou. Máme spoločných susedov, budeme aj naďalej spolupracovať ako partneri a spojenci. Je v našom spoločnom záujme, aby sme zabezpečili konštruktívny a vzájomne prospešný vzťah v budúcnosti," vyhlásila Hennis-Plasschaertová v mene Rady EÚ.
Londýn potrebuje viac autonómie
Starosta Londýna Sadiq Khan v utorok povedal, že britská metropola potrebuje viac autonómie, aby sa prispôsobila novej realite. Informovala o tom agentúra AP.
Podľa Khana je rozšírenie autonómie Londýna potrebné na to, aby sa zamedzilo neistote, ktorá by mohla poškodiť tamojšie hospodárstvo. Londýnsky starosta podľa vlastných slov "nežiada, aby Londýn získal väčší kus z britského koláča", iba to, aby Londýnčania "dostali väčšiu kontrolu nad tým kusom koláča, ktorý už majú".
Khan žiada, aby boli Londýnu priznané väčšie fiškálne právomoci vrátane práva na zvyšovanie daní. Dosiahnuť chce tiež väčšiu kontrolu nad miestnym podnikaním a ďalšími kľúčovými oblasťami, akými sú bývanie, plánovanie, doprava, zdravotníctvo, polícia či súdnictvo.
Napriek tomu, že Londýn v súčasnosti už istú mieru nezávislosti voči centrálnym britským úradom má, jeho vedenie nedisponuje takými právomocami, aké majú administratívy niektorých iných svetových metropol, napríklad New Yorku.
Stoltenberg vyzýva na spoluprácu
"Musíme vyslať jasné posolstvo, že hlasovanie Spojeného kráľovstva o vystúpení z Európskej únie neznamená, že nie sme schopní spolupracovať," konštatoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Británia je členom NATO spolu s ďalšími 22 krajinami EÚ. Po minulotýždňovom britskom referende vyvstali obavy, že odchodom Londýna z únie by sa mohlo narušiť úsilie o kolektívnu bezpečnosť - napríklad pri spoločných operáciách proti extrémistickej skupine Islamský štát (IS) či spoločnom postoji voči ruským aktivitám na Ukrajine, píše agentúra AP.
"Moje posolstvo je o spolupráci a jednote," dodal Stoltenberg.
