VARŠAVA. Poľsko chce viesť neformálnu skupinu členských krajín v rámci Európskej únie, ktorá sa bude usilovať o jej obnovu po rozhodnutí Británie odísť. Povedal to v pondelok poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski.
Zámery budú "radikálne"
Vyjadril sa tak po dvoch samostatných stretnutiach s ministrami zahraničných vecí ďalších krajín EÚ, prvom v Prahe a druhom vo Varšave.
V Prahe sa Waszczykowski stretol s partnermi z Česka, Slovenska, Maďarska, Nemecka a Francúzska. O niekoľko hodín neskôr sa zišlo vo Varšave deväť ministrov zahraničných vecí s britským ministrom pre európske záležitosti Davidom Lidingtonom.
Poľský šéf diplomacie považuje kritiku Európskej komisie za nezáväzný názor Čítajte Waszczykowski naznačil, že poľské snahy majú pôsobiť ako protiváha k rokovaniam o budúcnosti EÚ, na ktorých sa po britskom referende zišla šestica zakladajúcich krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva - predchodcu dnešnej EÚ.
Minister povedal, že poľská premiérka Beata Szydlová by mohla predstaviť poľské zámery v utorok na summite EÚ v Bruseli a dodal, že tieto zámery budú "radikálne", informovala tlačová agentúra AP.
Vplyvný predseda poľskej vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski v pondelok obvinil svojho krajana, predsedu Európskej rady Donalda Tuska, že nesie zodpovednosť za britské rozhodnutie odísť z EÚ. Podľa Kaczyňského mal Tusk urobiť viac pre to, aby rozptýlil obavy Britov z členstva v EÚ.
"Ako vyjednávač Donald Tusk nesie priamu zodpovednosť, ale to sa vzťahuje na celú Európsku komisiu v jej súčasnom zložení," povedal vodca PiS.
Kaczyňski súčasne vyjadril nádej, že Británia usporiada druhé referendum a rozhodne sa napokon zotrvať v EÚ.
Poľsko považovalo Britániu za svojho najvýznamnejšieho spojenca v EÚ. Obe krajiny presadzovali záujem o zachovanie silnej národnej zvrchovanosti, zatiaľ čo ďalší členovia bloku sa usilovali o hlbšiu integráciu.
Británia tiež počas uplynulých 12 rokov prijala stovky tisíc Poliakov, ktorí mali problém nájsť doma dobre platenú prácu.
Zrušenie angličtiny
Angličtina, druhý najrozšírenejší jazyk na svete (po čínštine) a jeden z troch úradných jazykov inštitúcií EÚ by mohol byť vyškrtnutý zo zoznamu oficiálnych jazykov Európskej únie, ak Spojené kráľovstvo opustí Úniu. Uviedla to v pondelok poľská europoslankyňa a predsedníčka Výboru pre ústavné veci Európskeho parlamentu (EP) Danuta Hübnerová.
Ak by k tejto skutočnosti došlo, ešte viac by sa znížil vplyv Londýna na dianie v EÚ a mohlo by to tiež iritovať občanov Írska, píše agentúra Reuters.
Každý členský štát EÚ má právo určiť jeden jazyk, ktorý označí za úradný. Hoci angličtina je najviac používaným jazykom v Európe a jedným z troch hlavných jazykov v členských štátoch EÚ (popri francúzštine a nemčine), iba Británia tento jazyk oficiálne označila za úradný v bruselských inštitúciách.
Írsko označilo za národný jazyk írčinu a Malta, kde sa možno dohovoriť po anglicky, presadila maltčinu za jeden z 24 úradných jazykov Únie.
"Angličtina je oficiálnym jazykom EÚ, pretože bola vybraná Veľkou Britániou. Bez Británie nebudeme mať angličtinu," povedala Hübnerová počas tlačovej konferencie v EP o právnych dôsledkoch brexitu.
