KÁHIRA. Na gréckom ostrove Kréta sa v nedeľu skončilo historické stretnutie predstaviteľov pravoslávnych cirkví sveta, ktoré sa však konalo bez účasti predstaviteľov ruského pravoslávia a troch ďalších cirkví. Informovala o tom agentúra AP.
Išlo o prvé podobné stretnutie za viac ako 1200 rokov. Svätý veľký koncil sa pripravoval 55 rokov, ale pravoslávnym duchovným sa napriek tomu nepodarilo prekonať všetky svoje spory ohľadom zbližovania s Vatikánom či doktrinálnych tém.
Pravoslávne cirkvi sa po takmer tisícročí stretli na Kréte. Bez Ruska Čítajte Účastníci koncilu na Kréte debatovali o misii pravoslávnej cirkvi v modernom svete, o pravoslávnej diaspóre, pôste, manželstve i vzťahoch medzi pravoslávnou cirkvou a zvyškom kresťanského sveta.
Zúčastnení duchovní na záver koncilu prijali vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že Svätý veľký koncil sa bude schádzať pravidelne, a to každých sedem alebo desať rokov.
Moskovský patriarcha Kirill sa na schôdzke na Kréte nezúčastnil s vysvetlením, že jej príprava nebola adekvátna. Účasť odriekli aj zástupcovia gruzínskej, bulharskej a antiochijskej cirkvi zo Sýrie.
Podľa agentúry AP patriarcha Kirill označil schôdzku na Kréte len za prípravnú s tým, že riadna synoda sa uskutoční neskôr. AP napísala, že Kirill preto bude sotva súhlasiť s návrhom na pravidelné zvolávanie synod.
Od tzv. veľkej schizmy v roku 1054 vzniklo približne 15 pravoslávnych cirkví. Na rozdiel od katolíckej cirkvi sú nezávislé a majú vlastné vedenie. Ekumenický pravoslávny patriarcha a konštantínopolský arcibiskup Bartolomej I. je však považovaný "za prvého medzi rovnými".
