JEREVAN. Pápež František vyzval Arménsko a Turecko, aby prekonali svoje spory, a vyjadril tiež nádej v nastolenie mieru na Kaukaze.
Uviedol to vo svojom príhovore počas ekumenického zhromaždenia a modlitby za mier na jerevanskom Námestí republiky.
"Nech Boh žehná vašej budúcnosti a obdarí vás začatím cesty zmierenia medzi arménskym a tureckým ľudom a tiež mierom v Náhornom Karabachu", uviedol pápež.
Obrátil sa aj k mladej generácii, na ktorú apeloval, aby "si osvojením veľkej múdrosti svojich starcov" želala byť "tvorcom pokoja, neuspokojila sa so status quo, ale aktívne sa pustila do budovania kultúry stretávania sa a zmierenia".
Dnešný svet hľadá pokoj veľmi namáhavo, povedal pápež. Poukázal na všadeprítomné násilie podporované výrobou zbraní, pokušením použiť silu a nedostatkom úcty k človeku. Pripomenul, že aj arménsky národ prešiel hroznou skúškou "veľkého zla".
Pápež tým mal na mysli masové vyvražďovanie Arménov osmanskými Turkami v rokoch 1915-16, v ktorom prišlo o život vyše 1,5 milióna Arménov.
František na úvod svojej trojdňovej návštevy v Arménsku v súvislosti s touto tragédiou opäť improvizovane použil termín "genocída", proti ktorému Turecko namieta. Keď pápež ho v súvislosti s Arménmi vyslovil aj pred rokom vo Vatikáne. Turecko potom odtiaľ na protest stiahlo svojho veľvyslanca. Proti najnovšiemu použitiu zatiaľ neprotestovalo.
Podľa vatikánskeho rozhlasu však pápežova zmienka o genocíde opäť vyvolala pozornosť. Hovorca Vatikánu Federico Lombardi v tejto súvislosti upozornil, že "je dôležité pochopiť, že v perspektíve kresťanskej viery, v pápežovej perspektíve, pamäť rany hojí, nie otvára či obnovuje.
Pripomenutím zla si z dejín berieme ponaučenie, dochádza k zmene mylného postoja a k pochopeniu toho, čo treba urobiť, aby v budúcnosti nastalo zmierenie a pokoj".
Pápež si z ekumenického stretnutia ako dar odniesol maketu biblickej hory Ararat s Noemovou archou na jej vrchole. Deti arménskych rodín z rôznych krajín sveta do archy nasypali prsť zeme prinesenej z ich nových vlastí, ktorú pápež a katolikos Garegin spoločne požehnali. Do tejto zeminy má byť zasadený vinič.
Pápež sa dnes poklonil aj pamiatke vyvraždených Arménov pri Pamätníku obetí genocídy na vrchu Cicernakaberd (Lastovičia pevnosť) týčiacim sa na Jerevanom: položil tam veniec bielych a žltých kvetov, zotrval tam v tichej modlitbe a potom v areáli zasadil strom ako pamiatku na svoju návštevu.
Stretol sa tam aj s desiatkami ľudí, ktorých príbuzným sa počas prvej svetovej vojny podarilo pred zabitím ujsť a pápež Benedikt XV. im poskytol útočisko vo svojej rezidencii Castel Gandolfo.
Pápež František do pamätnej knihy na Cicernakaberde napísal: "Modlím sa tu s bolesťou v srdci, aby už nikdy nedošlo k takejto tragédii a aby ľudstvo nikdy nezabudlo a vždy dokázalo premáhať zlo dobrom. Pamäť netreba riadiť, ani opomínať, pamäť je zdrojom pokoja a budúcnosti".
Z Jerevanu sa potom pápež presunul do mesta Gjumri, kde na námestí slávil liturgiu rímskeho rítu za prítomnosti katolika všetkých Arménov Garegina II. Ako pripomenul Vatikánsky rozhlas, bolo to vôbec prvýkrát, keď pápež slúžil v Arménsku omšu pod holým nebom: arménska liturgická tradícia totiž nedovoľuje konanie bohoslužieb inde ako v chráme.
V nedeľu sa pápež zúčastní púte ku kláštoru Chor Virap, z ktorého je výhľad na biblickú horu Ararat, ležiacu v blízkosti hraníc s Tureckom.
Arménsko má v kresťanskom svete osobitné miesto, keďže je prvou krajinou sveta, ktorá kresťanstvo prijala ako štátne náboženstvo. Stalo sa tak v roku 301 n.l.
Posledným pápežom, ktorý do Arménska zavítal, bol Ján Pavol II. Jeho návšteva sa uskutočnila v roku 2001 pri príležitosti 1700. výročia prijatia kresťanstva.
