Prekvapil vás výsledok?
„Áno, som šokovaný.“
Čo podľa vás rozhodlo?
„Spojilo sa veľa vecí. V Británii bolo vždy veľa euroskeptikov, platilo to už v 90. rokoch. Asi tridsať percent populácie bude vždy proti Únii. K tomu sa pridáva ďalších dvadsať percent ľudí, ktorí sa stali obeťami ekonomického prepadu a šetriacich opatrení, stratili prácu a obviňujú z toho Brusel. Ďalej sú tu starší ľudia, ktorí stále hovoria o britskej suverenite a o tom, že sa nemôžeme dať ovládať Bruselom.“
Nie je to chyba aj kampane za zotrvanie?
„Čiastočne áno. Nevedeli dostatočne vysvetliť, ako Európska únia funguje a prečo by v nej mala Británia ostať.“

V čom sú súčasné problémy v britskej spoločnosti väčšie ako v minulosti?
„Od roku 2010 sa vláda pustila do politiky šetrenia, znížila dávky, obmedzila štátne investície. Toto veľmi zasiahlo ľudí, ktorí závisia od dávok, aj ľudí s nízkymi príjmami. Boja sa, že ak prídu o prácu, budú na tom veľmi zle. Keď britský inštalatér vidí, že ten poľský mu berie prácu, zrazu je preňho imigrácia v rámci Únie veľkou témou. K týmto pocitom sa pridala veľmi negatívna až nepriateľská diskusia o imigrácii.“
Toto všetko sú súčasné problémy, ktoré sa môžu o pár rokov vyriešiť, no vystúpenie z Únie je trvalé. Uvedomujú si to ľudia?
„Nemyslím si, že ľudia si uvedomujú všetky dôsledky svojej voľby. Sčasti preto, že nikto nevie, aké to bude mať následky. Keď som dnes hovoril s kolegami, u mnohých som videl obavy z toho, čo vlastne urobili, keď hlasovali za odchod. Už prepad libry im naznačil, aká neistota ich ešte čaká.“
Jedným z dôsledkov môže byť rozpad Veľkej Británie, o odchode sa hovorí v Škótsku či v Severnom Írsku. Už v prvých reakciách o tom hovorili aj tamojší politici. Je táto hrozba reálna?