Čo sa stane v najbližších dňoch?
Zatiaľ v podstate nič. Budúci týždeň sa na summite stretnú lídri členských štátov, no brexit ešte nebude oficiálnou témou rokovaní.
Na to by totiž premiér musel aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy a to už odchádzajúci David Cameron urobiť nechce. Odstupuje v októbri a toto necháva na svojho nástupcu.
Po aktivácii článku 50 majú členské štáty a Británia dva roky na to, aby dohodli podmienky odchodu.
Môžu sa politici rozhodnúť inak?
Ak by odchod nový premiér naťahoval, britský parlament môže priamo zahlasovať za zrušenie dohody s európskym spoločenstvom, krajina by však pri rokovaniach zostala v právnom vákuu.
V prípade opačného extrému by zas politici mohli výsledky referenda aj ignorovať, keďže nie je právne záväzné. Išlo by však o politickú samovraždu, ako píše BBC.

Čo sa bude diať v Bruseli, ak Británia aktivuje článok 50?
Budú prebiehať rokovania o odchode, členské štáty už budú časť rokovať aj bez Británia. Briti si na podobné praktiky budú musieť zvyknúť.
Keď Rada túto požiadavku vezme na vedomie, už niet cesty späť – Británia by sa členským štátom mohla stať opäť až po zdĺhavom schvaľovacom procese. Rada by mala dať mandát Európskej komisii, ktorá bude v rokovaniach pokračovať.
Kto bude rokovať za Britániu?
Keďže David Cameron oznámil rezignáciu, neskoršie rokovania bude viesť za Britániu niekto iný. Môže ísť napríklad o Borisa Johnsona, ak by sa stal Cameronovym nástupcom.
Ako dlho bude Británia s Úniou rokovať?
Rokovania môžu trvať aj viac ako dva roky. Počas vyjednávaní stále pre Britániu platia všetky regulácie a pravidlá EÚ. Britskí zástupcovia však už nemôžu hlasovať vo veciach týkajúcich sa odchodu.
O post môže prísť napríklad britský eurokomisár Jonathan Hill, ktorý kontroluje európsky finančný sektor. Pre Komisiu je to príliš dôležitý sektor na to, aby ho ovládal Brit bez hlasovacieho práva.
Budú dva roky na rokovania stačiť?
Viaceré krajiny aj lídri sa zhodujú, že nie. Dvojročná lehota na vyjednávanie môže byť ešte predĺžená, ak s tým bude súhlasiť zvyšných 27 členských štátov.
Donald Tusk už naznačil, že rokovanie o všetkých potrebných otázkach môže trvať aj sedem rokov.

O čom sa bude rokovať?
O mnohých oblastiach vrátane pracovného trhu či migrácie. Dohoda sa podľa serveru Politico bude týkať napríklad francúzskeho bankára v Londýne ale aj Brita pracujúceho na Slovensku.
Británia sa musí rozhodnúť, akú formu dohody chce a či bude fungovať podobne ako Švajčiarsko alebo Nórsko. Nórsko napríklad prijalo niekoľko regulácií výmenou za prístup na spoločný európsky trh.
Británia naopak nie je súčasťou Schengenu ani eurozóny, čo môže rokovania trochu urýchliť. Otázne je aj to, čo bude s britským predsedníctvom EÚ v roku 2017.
Hovorí sa, že by ho mohla prevziať Malta, ktorá Úniu povedie v prvom polroku 2017 a predsedanie by si tak o pol roka predĺžila.
Môže niekto dohodu zablokovať?
Dohodnuté pravidlá by mal na záver odsúhlasiť Európsky parlament aj Rada EÚ. V parlamente musí návrh schváliť väčšina, nie je pritom jasné, či bude môcť hlasovať aj 73 britských europoslancov. Hlavné slovo tu majú veľké európske štáty s vysokým počtom poslancov.
Británia sa preto musí pripraviť na tvrdé rokovania, Únia bude pravdepodobne trvať na oveľa tvrdších podmienkach.
Môže nedôjsť k dohode?
Ak by sa Británia s Úniou nedohodla, začnú v pri obchode platiť pravidlá určené Svetovou obchodnou organizáciou. Británia by tak prišla o výhody voľného trhu, zaviesť by sa mohli clá, čím by sa obchod s Úniou predražil.
Môže sa Británia opäť rozhodnúť stať členom EÚ?
Áno, ale pôjde o komplikovaný a dlhodobý proces, ktorý musia zvládnuť všetky čakajúce štáty. Pre Britániu totiž budú platiť také isté podmienky ako v súčasnosti napríklad pre Srbsko.
Opäť by musela otvárať všetky prístupové kapitoly a vstup by museli odobriť všetky členské štáty.