BRATISLAVA. Europol, asociačná zmluva, vystúpenie krajiny z Únie či odmietnutie kvót na utečencov.
Podľa otázok by sa mohlo zdať, že ide o úplne odlišné hlasovania, no nesie sa nimi jednotná téma. Vyjadrenie odporu voči Európskej únii, bez ohľadu na to, aká je skutočná téma a aké následky to bude mať.
Britské referendum je už tretie za niekoľko mesiacov, ktorého výsledky Brusel nepotešili. Ďalšie čaká na jeseň Maďarsko.

Dánsko – nie spoločnej polícii
Dánsko patrí medzi krajiny, ktoré majú vyrokované výnimky. Nemusia byť napríklad súčasťou celoeurópskych organizácií. To im nebránilo podieľať sa na práci Europolu, keďže ten bol medzivládnou organizáciou.
Keď sa však rozhodlo, že efektívnejšie bude, ak od roku 2017 nebude priamo závisieť od vlád, ale dostane vlastný štatút, Dáni to museli potvrdiť v referende. Banalita, povedali by si mnohí.
Euroskeptici z Ľudovej strany však vtedy vycítili svoju šancu. Kampaň poňali ako vyjadrenie odporu proti utečeneckej politike Bruselu, aj keď otázka s touto témou vôbec nesúvisela.
Vyhrali. Výsledkom je, že Dánsko možno stratí prístup k celoeurópskej databáze údajných teroristov a nebude tak schopné účinne sa brániť proti možným útokom. Európske tajné služby sa pritom už dlhšie obávajú, že práve Dánsko by mohlo byť najbližším terčom radikálnych islamistov.

Holandsko verzus Ukrajina
Holandskí euroskeptici sa ani netajili tým, že asociačnú zmluvu Európskej únie s Ukrajinou si vybrali náhodne. „Musíte chápať, že nám naozaj nezáleží na Ukrajine,“ povedal pre denník NRC profesor histórie Arjan van Dixhoom, ktorý viedol kampaň proti zmluve.