BRATISLAVA. Ak Briti vo štvrtkovom referende povedia Únii zbohom, nebudú celkom prví, ako sa o tom stále často píše. Z európskeho spoločenstva v minulosti vystúpila ešte jedna krajina.
Nebola vtedy úplne skutočnou krajinou, Únia sa v tom čase ešte nevolala Únia a bolo to pred vyše troma desaťročiami. Nemala to však ľahké. A jej príklad naznačuje, že Briti by to po brexite mali ešte oveľa ťažšie.
Tá krajina sa volá Grónsko.
Najväčší ostrov sveta formálne patrí Dánsku, má však takmer štatút samostatnej krajiny. Grónčania majú vlastnú vládu, futbalový tím aj hlavné mesto Nuuk. Od Dánov ich delí takmer tritisíc kilometrov, približne toľko, čo Bratislavu napríklad od Teheránu.
Len jedna téma
Grónsky „brexit“ sa začal v roku 1982 a trval až tri roky. Grónčania boli vtedy spoločne s ďalšími desiatimi západoeurópskymi krajinami členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), predchodcu dnešnej Európskej únie.
V roku 1982 sa grónska vláda rozhodla, že už nechce byť členom spolku a usporiadala o tejto otázke referendum. Výsledok bol veľmi tesný, grónsky odchod však prešiel.
Za hlasovalo 53 percent voličov, proti bolo 47 percent. Rozhodlo len pár tisíc hlasov – v Grónsku žije len 50-tisíc obyvateľov.
Rokovania o podmienkach Grónskeho odchodu zo spoločenstva však neboli ľahké. „Nebolo to nič príjemné,“ popísal ich pre portál Politico Lars Vesterbirk, ktorý ich vtedy viedol.
Prečo vlastne Grónčania dali Únii zbohom?
