LONDÝN, BRATISLAVA. Keď aktivisti pred tohtoročnými voľbami do škótskeho parlamentu klopali ľuďom na dvere, k svojej strane sa veľmi nehlásili. Namiesto toho sa predstavovali ako Tím Ruth, slovo na k bolo pre nich tabu. Vedeli, že by to prípadných voličov mohlo skôr odradiť.
Vyšlo to. Konzervatívna strana sa stala druhou najsilnejšou stranou škótskeho parlamentu, predbehla aj labouristov, ktorí tu tradične víťazili, a najmä zabránili Škótskej národnej strane, aby mala v parlamente väčšinu. Nateraz tak zažehnali hrozbu ďalšieho referenda o škótskej nezávislosti.

Hrdinka Davidsonová
K zdvojnásobeniu počtu poslancov v škótskom parlamente priviedla konzervatívcov Ruth Davidsonová. Musela potlačiť povesť strany, za ktorú kandidovala, ako strany elitárov z prestížnych univerzít a londýnskych pánskych klubov. Preto sa aktivisti spoliehali viac na jej meno ako na stranu. Podarilo sa.
V utorok stála pred Davidsonovou ešte ťažšia úloha. Ako politička pomerne neznáma mimo Škótska mala byť vo veľkej debate BBC jednou z troch ľudí, ktorí mali všetkých Britov presvedčiť, aby hlasovali za zotrvanie krajiny v Európskej únii. Aj v tomto uspela.
„Myslím si, že všetkých úplne predčila,“ povedala pre Guardian Annie Welsová, ktorá sa aj vďaka Davidsonovej tento rok prvýkrát dostala do škótskeho parlamentu. „Možno aj vďaka tomu, že má za sebou úspešnú kampaň v referende o škótskej nezávislosti, odniesla si z neho veľký zápal.“
Úspešne oponovala aj oveľa známejšiemu bývalému londýnskemu starostovi Borisovi Johnsonovi. Ten je síce v rovnakej strane ako Davidsonová, no v kampani pred referendom stál na strane brexitu.
„To nestačí!“ opakovala, keď Johnsonovi vyčítala, že nevie zabezpečiť pracovné miesta v prípade vystúpenia Británie.
Keď počula, ako ľudia z kampane odmietali názory expertov ako nepodstatné, povedala, že by „odborníkov volila každý deň a v nedeľu aj dvakrát“. „Kampaň za odchod vám klamala, zaslúžite si pravdu,“ vyhlásila.

Kde má strop?
Okamžite sa začalo špekulovať, kde je Davidsonovej politický strop. Premiér David Cameron už do volieb v roku 2020 nechce viesť stranu, hovorí sa, že by po nie celkom zvládnutom referende mohol skončiť aj skôr.
„Ak by bola poslankyňou britského a nie škótskeho parlamentu, okamžite by sa o nej hovorilo ako o kandidátke na premiérsky post,“ napísal na twitteri aj Tim Montgomerie, jeden z lídrov kampane za odchod Británie.
Loading
...
Davidsonová zatiaľ hovorí, že nechce byť premiérkou, pripúšťa len to, že by sa raz stala poslankyňou britského parlamentu. „Pre mňa je teraz dôležitejšie byť v škótskom parlamente, ako byť Škótkou v úzadí britského parlamentu,“ povedala pre Guardian po úspešných voľbách.
Posledná debata nepozdvihla len Davidsonovú. V utorok stál po jej boku, no v budúcnosti môžu so Sadiqom Khanom byť hlavnými volebnými rivalmi.
Tento labouristický politik s pakistanským pôvodom upútal svetové médiá už začiatkom mája, keď sa stal prvým moslimským starostom Londýna.

Na začiatku posvätného mesiaca ramadán hovoril o tom, ako sa pokúsi skĺbiť celodenný pôst s vedením mesta a kampaňou za zotrvanie Británie v Európskej únii.
Šancu má aj vďaka tomu, že súčasný líder labouristov Jeremy Corbyn, ktorého si strana zvolila po minuloročnom volebnom fiasku, je podľa mnohých až príliš ľavicový.

Ukázal ako na to
„Khan celej krajine ukázal, ako sa má robiť politika,“ napísal komentátor Daily Telegraph a bývalý labouristický politik Tom Harris.
„Oslovoval aj tých voličov, ktorí podporovali jeho konzervatívneho súpera. Ponúkol sa, že v kampani za zotrvanie v Únii sa objaví po boku premiéra Camerona. A najmä, jeho jazyk je umiernený a atraktívny pre všetkých.“
Na opačnej strane zas vystúpala hviezda Borisa Johnsona, Khanovho predchodcu na čele Londýna. Keď sa Johnson rozhodol, že vo voľbách v roku 2015 bude kandidovať do parlamentu, premiér David Cameron bol nadšený.
V jednej z najpopulárnejších tvárí konzervatívcov videl svojho blízkeho spojenca, možného nástupcu po avizovanom odchode z postu šéfa strany v roku 2020. Do parlamentu sa poľahky dostal, zasadol dokonca aj do Cameronovej vlády.

Ako minister bez portfólia, s tichým prísľubom, že v roku 2016, keď sa skončí jeho funkčné obdobie na čele britskej metropoly, by sa pre neho mohla nájsť aj vplyvnejšia pozícia.
Keď však Cameron vyhlásil referendum, Johnson sa postavil na opačnú stranu. Britániu nevidí v Európskej únii, namiesto toho si podľa vlastných slov predstavuje vzťah dvoch vyrovnaných partnerov na základe obchodných dohôd, nie ďalšie vytváranie nadnárodného spolku.
„Z tohto vychádzam, a preto som sa tak rozhodol. Bolí ma z toho srdce, lebo poslednou vecou, ktorú som chcel, bolo ísť proti Cameronovi a jeho vláde Napriek tomu si myslím, že iná možnosť nie je,“ vyhlásil vo februári podľa Guardianu.
Johnson si to namieril na najvyššie priečky britskej politiky. Výsledky referenda naznačia, či má na prípadný premiérsky post väčšie šance ako Davidsonová.
