Televízia demonštrovala svoju mediálnu silu. STV vytvorila prostredníctvom mechanizmov súťaže virtuálnu realitu, ktorú sa jej podarilo preniesť do spoločenského života v podobe neprehliadnuteľného fenoménu.
V priebehu niekoľkých týždňov vytvorila z neznámych mladých ľudí oslavované celebrity. Opäť sa ukázalo, že to, čo sa v mediálnom priestore najviac presadzuje, čo je najviac vidieť, to sa stáva mienkotvorným.
Ak malo zaradenie programu Slovensko hľadá SuperStar do vysielania viesť k tomu, aby STV zbohatla a zvýšila sa jej sledovanosť, tak by nás mohlo zaujímať, aký je kľúč zhodnotenia profitu z komerčných projektov smerom k rozvíjaniu verejnoprávnej podstaty existencie STV.
Tou je totiž najmä reflektovanie reálne existujúcej skutočnosti.
Otázka teda znie, kde by bola dnes "zdola" vzniknutá slovenská populárna - i klasická a džezová - hudba, keby disponovala porovnateľným mediálnym verejnoprávnym priestorom?
Súťaž odkryla rezervoár mladých speváckych talentov, spomedzi ktorých v krátkom čase vyrástli v intenzívnej systematickej príprave pozoruhodní interpreti prevzatých skladieb v rôznych štýloch populárnej hudby.
Program mal pútavú obrazovú a zvukovú podobu a profesionálne komunikujúcu, sympatickú a nenútene pôsobiacu moderátorskú dvojicu, ktorú tvorili Adela Banášová a Martin "Pyco" Rausch.
Spočiatku bol však program SuperStar len provokujúcou ukážkou subkultúry, v ktorej navyše dominovala absencia akejkoľvek elementárnej slušnosti členov poroty voči súťažiacim.
Bolo to vysvetľované napĺňaním zásad manuálu SuperStar. Ak však manuál obsahuje verejnoprávne neprijateľné prvky - do ktorých možno absenciu slušnosti zahrnúť - buď má dôjsť k zmene verejnoprávneho charakteru televízie, alebo nie je formát s takýmito prvkami vo verejnoprávnom médiu vysielateľný.
TONO POPOVIČ, hudobník
