BRATISLAVA. Je to len jediné slovo, aj keď zopakované trikrát. Okrídlená veta „Nie, nie, nie“ Margaret Thatcherovej napriek tomu dodnes patrí k najznámejším výrokom političky, ktorá na čele Británie stála viac ako dve desaťročia a za ten čas predniesla tisícky prejavov.
V utorok (21. júna, pozn. red.), dva dni pred kľúčovým referendom o zotrvaní Britov v Európskej únii, Thatcherovej výrok na adresu Bruselu zneužívajú oba tábory. A na otázku, či by dnes britská expremiérka hlasovala za brexit, každý z nich odpovedá inak.
Aká je skutočná odpoveď? To už sa nikdy nedozvieme. Niečo však naznačujú ľudia, ktorí sa v blízkosti Thatcherovej pohybovali dlhé roky.
Iná jednota
Keď sa v roku 1988 v Bruggách postavila pred komisiu predchodcu dnešnej Európskej únie, vtedajšiemu predsedovi zablahoželala k jeho odvahe. Pozvali ju totiž hovoriť na tému Británia a Európa.
„Ak veríte veciam, ktoré sa hovoria a píšu o mojich názoroch na Európu, vyzerá to, ako by ste pozvali Džingischána hovoriť o výhodách mierového spolužitia,“ začínala vtedy svoj príhovor.
Negatívne posolstvá tohto prejavu vtedy prekvapili mnohých. Jej vidina jednotnej Európy sa totiž odlišovala od toho, čo chceli ostatní členovia Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS).
Odmietala jednotnú európsku identitu aj stále sa zvyšujúcu centralizáciu moci. Sila Európy podľa nej mohla rásť, len ak si všetky štáty zachovajú svoje vlastné zvyky, tradície, identitu a parlamentné právomoci.
Podobné myšlienky badať aj dnes u mnohých zástancov odchodu Británie z Európskej únie. Prekáža im, že o mnohých veciach nerozhoduje ich krajina, ale Brusel. Prekážajú im prisťahovalci, ktorí menia krajinu.
Von!
V roku 1990 bola jej odpoveď na zvyšujúcu sa moc Európy jasná.
