BRATISLAVA. O menej ako dva týždne preberie Slovensko štafetu predsedníctva EÚ na druhú polovicu roku 2016. Prvýkrát, odkedy sme sa pripojili k EÚ v roku 2004.
Slovenskí predstavitelia veria, že sa im podarí pomôcť nájsť spoločné riešenia na otázky, ktoré európske krajiny rozdeľujú. Ich istotu však zďaleka nezdieľajú všetci. Brusel sa obáva vodcovstva krajiny, ktorá zaujíma vo viacerých súčasných témach opačnú pozíciu. Najnovšie o strachu Únie zo slovenského predsedníctva napísal denník Washington Post v článku nazvanom Slovenský líder hovorí, že islam nemá žiadne miesto v jeho krajine. Teraz bude predsedať Únii.
Protiimigrantský premiér
Washington Post naráža na Ficove májové výroky proti imigračným plánom, ktoré navrhla EÚ. „Islam na Slovensku nemá miesto,“ povedal v máji. Vyhlásil, že imigranti menia charakter krajiny a že nedovolí aby takáto zmena Slovensko zasiahla.
Dôvere Bruselu nepomôže ani fakt, že Ficova vláda podala žalobu kvôli povinnému systému prerozdelenia utečencov do členských krajín. Premiér kvóty označil za „nezmyselné a nerealizovateľné“.
Fico svoju rétoriku posilnil hlavne po novembrových útokoch v Paríži a po napadnutí žien moslimami v Kolíne nad Rýnom na nový rok: „Nepripustím aby došlo k vytvoreniu zjednotenej moslimskej komunity na Slovensku. Multikulturalizmus je fikcia.“ Tvrdil, že každý moslim na Slovensku je pod dohľadom.
Za svoje postoje zožal aj kritiku – opozícia ľavicovej strany voči imigrácií bola mnohými vnímaná ako populistický ťah vo vtedajších parlamentných voľbách. Strana európskych socialistov, ktorej je Smer členom, uvažovala o jeho vylúčení.
Na druhej strane môže predsedníctvo pomôcť zlepšiť obraz Slovenska v Európe. Mnohí európski diplomati ho vnímajú ako krajinu nacionalistickú, proti-imigrantskú a konzervatívnu.
Náročné otázky a nízke očakávania
Prvou záležitosťou, ktorá hneď na úvod otestuje schopnosti našich europoslancov bude Brexit. Plnú škálu následkov tohto referenda nevie nikto predpovedať, ale minimálne bude treba dohliadať nad procesom rozchodu Veľkej Británie s EÚ, alebo realizovať reformy, ktoré navrhol britský minister David Cameron v prípade, že krajina v únií ostane.
Medzi ďalšie náročne problémy patrí napríklad pokračujúci dlh Grécka, alebo otázka kontroverzného plynovodu Nord Stream II, ktorý je v rozpore s európskou legislatívou. Priebeh predsedníctva neuľahčia ani súčasné situácie v Sýrii a Ukrajine.
Ďalšou neznámou je aj zdravotný stav premiéra. V apríli absolvoval operáciu, čo viedlo k zrušeniu viacerých politických návštev. Jedným z nich bolo stretnutie s delegáciou členov európskeho parlamentu. Jednalo sa o tradičnú návštevu krajiny, ktorá bude predsedníctvo preberať.
Komplikovaná situácia v Európe a neskúsenosť Slovenska necháva nad našim predsedníctvom jeden veľký otáznik. Množstvo pochýb a skeptických postojov Bruselu sa dá chápať rôzne, zástupiteľ Peter Javorčík to berie ako výzvu. „Ak bude EÚ aspoň o trochu menej rozdrobené, keď predáme fakľu Malte, bol by to ohromný úspech,“ povedal pre server Politico.
