LONDÝN. Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie, často označované skratkou brexit (zo slov Britain a exit), presadzujú vo Veľkej Británii rozličné skupiny aktivistov a mnohí jednotlivci, ale aj niektoré politické strany.
Britskí voliči budú o tejto otázke opäť rozhodovať vo štvrtok 23. júna v ľudovom hlasovaní, konanom v súlade príslušným ustanovením zákona o referende o Európskej únii, prijatého v roku 2015, približuje na svojej webovej stránke stanica BBC.
Členom zostalo naďalej
V júni 1975 sa v Británii konalo referendum o členstve krajiny v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS), predchodkyni Európskej únie. Výsledkom hlasovania bolo, že Spojené kráľovstvo členom EHS zostalo aj naďalej.
Všetky administratívne celky okrem súostroví Shetlandy a Vonkajšie Hebridy sa na otázku, či by Británia mala zostať v tejto medzinárodnej organizácii, vyjadrili väčšinovým "áno".
V roku 2012 ministerský predseda David Cameron zamietol výzvy na referendum o členstve Británie v EÚ. Uviedol, že on sám je pripravený zvážiť vypísanie takéhoto referenda až vtedy, keď na to príde správny čas - aby si voliči mohli skutočne vybrať.
Odmietol však okamžité referendum o zotrvaní alebo vystúpení z EÚ s argumentom, že by to nebolo v záujme Británie a väčšina ľudí v krajine si takého hlasovanie ani neželá.
Podmienkou bola jeho výhra
V januári 2013 Cameron následne oznámil možný termín plebiscitu o členstve v eurobloku: uviedol, že za predpokladu, ak v nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 2015 vyhrá, usporiada jeho konzervatívna vláda referendum o zotrvaní alebo vystúpení Británie z EÚ ešte pred koncom roka 2017.
Konzervatívna strana všeobecné voľby v roku 2015 vyhrala. Krátko nato bol parlamentu predložený zákon o referende o EÚ (European Union Referendum Act 2015).
Zostať či odísť, voľba je slobodná
A hoci Cameron osobne bol stúpencom myšlienky, aby Spojené kráľovstvo naďalej zostalo v reformovanej Európskej únii, oznámil, že ministri a poslanci z radov konzervatívcov môžu agitovať za zotrvanie či za vystúpenie z eurobloku slobodne - podľa vlastného uváženia.
K tomuto rozhodnutiu dospel po tom, čo ho k tomu ministri viac-menej svojím naliehaním donútili.
Išlo o výnimku z bežného pravidla o kolektívnej zodpovednosti britského kabinetu, keď Cameron povolil ministrom svojej vlády verejne viesť kampaň za odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
V prejave pred poslancami Dolnej snemovne britského parlamentu 22. februára tohto roku Cameron ohlásil dátum referenda na 23. jún 2016 a zároveň s odvolaním sa na čl. 50 Lisabonskej zmluvy stanovil právny rámec vystúpenia z EÚ pre prípad, že sa zaň vyjadrí väčšina voličov.
Pokiaľ si obyvatelia Británie vystúpenie z EÚ odhlasujú, spustí sa tým dvojročný proces rokovaní o odchode krajiny z Únie, vysvetlil ministerský predseda Cameron proces, ktorý by nastal pri takomto výsledku referenda.
Pokiaľ by sa v tejto časovej lehote nepodarilo uzavrieť dohodu alebo by členské krajiny nesúhlasili s odkladom, bol by odchod Spojeného kráľovstva z EÚ automatickým, citovala Camerona BBC.
Kto sa nezaregistroval, nezahlasuje
V referende o brexite sú oprávnení hlasovať občania Británie alebo Írska, ktorí žijú v Spojenom kráľovstve, a tiež občania Commonwealthu žijúci legálne v Británii, ktorí majú najmenej 18 rokov a zaregistrovali sa na referendum.
Celkove tak môže hlasovať až milión ľudí, ktorí nemajú britské občianstvo. Naopak, nebudú môcť hlasovať britskí občania, ktorí žijú v zahraničí dlhšie ako 15 rokov, píše BBC.
Predsedníčka volebnej komisie Jenny Watsonová ale upozornila, že tohto hlasovania sa nebude môcť zúčastniť ten, kto nebude zaregistrovaný.
Registrovať sa nemuseli občania, ktorí tak urobili pred vlaňajšími parlamentnými voľbami alebo minulomesačnými komunálnymi voľbami v Anglicku, Škótsku, Walese a Severnom Írsku pod podmienkou, že stále bývajú na rovnakej adrese.
Hlasovať bude možné aj poštou, ak to volič vopred nahlásil a jeho hlas dorazí v deň referenda do 23.00 h SELČ. Rovnako bude možné hlasovať v zastúpení.
Hlasovať však nebude možné on-line.
Zaregistrovať sa on-line trvalo podľa BBC síce len päť minút, ak však britský občan žije v zahraničí, musel mať pri tomto úkone poruke kartu zdravotného poistenia alebo číslo pasu. V Severnom Írsku si navyše musel registračný formulár stiahnuť, vyplniť a odovzdať.
