BRUSEL, BRATISLAVA. Sankcie proti Rusku sa tentoraz ešte o pol roka predĺžia, ale môže to byť naposledy. Viaceré európske štáty majú dojem, že po dvoch rokoch od ich zavedenia už nemá zmysel predlžovať ich.
Sankcie, ktoré Európska únia zaviedla za zapojenie Ruska do vojny na Ukrajine, by sa mali predĺžiť do konca júna. Najväčšie diskusie tak európskych lídrov čakajú v ďalších mesiacoch, teda počas predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie.
„Skôr alebo neskôr sa musíme podrobnejšie porozprávať o sankciách proti Rusku, ale očakávam, že sa tak stane až na decembrovom summite lídrov,“ povedal denníku Financial Times zdroj z prostredia Európskej únie, ktorý má sám pochybnosti, či sankcie fungujú.
Americký diplomat: V sankciách proti Rusku musíme pokračovať Čítajte Taliansko aj Fico
V tomto postoji nie je sám. V Európskej únii sú krajiny, ktoré presadzujú koniec sankcií a bližšiu spoluprácu s Ruskom, spomína sa najmä Taliansko, Grécko či Maďarsko, ale význam sankcií spochybňoval aj slovenský premiér Robert Fico.
,,Nepotrebujeme ani sankcie, ani rinčanie zbraňami, ale potrebujeme mierový dialóg a konkrétne výsledky," povedal pred rokom Fico v rozhovore pre ruskú štátnu agentúru TASS.
O tom, že Európska únia by mala viac spolupracovať s Eurázijskou úniou, srdcovým projektom ruského prezidenta Vladimira Putina, v ktorom do hospodárskeho spolku spojil niekoľko bývalých štátov Sovietskeho zväzu, hovoril nedávno aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Podmienil to síce tým, že by Rusko malo splniť svoju časť minských dohôd, ktoré mali priniesť mier na východnú Ukrajinu, ale aj keď sa tak zatiaľ nestalo, vo štvrtrok sa zúčastnil na petrohradskom Svetovom ekonomickom fóre, ktoré prezývajú ruský Davos.
Ide o najvyššie postaveného európskeho politika, ktorý navštívi Rusko od začiatku vojny na Ukrajine.
„Zastávam názor, že musíme hovoriť s Ruskom, s jeho vedením aj občanmi. Pre niektorých je to možno radikálny názor, ale pre mňa sedliacky rozum,“ povedal Juncker podľa AP v Petrohrade. Jeho slová sa stretli s búrlivým potleskom.
„Vzťahy Ruska a Európskej únie nie sú pokazené natoľko, aby sa nedali opraviť. Musíme ich opraviť a verím, že to zvládneme.“
O sankciách sa nehovorí
Komisia na kritiku reagovala, že v Moskve boli v posledných dvoch rokoch aj lídri Nemecka, Francúzska či Talianska a Juncker nebude hovoriť o sankciách. „O tomto nebudeme hovoriť, ale ak sa toho Juncker dotkne, sme pripravení na diskusiu,“ potvrdil tiež hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje Wall Street Journal.
Sankcie proti Rusku postihli osoby blízke Putinovi, zbrojárske, energetické spoločnosti a banky. Spolu s nízkymi cenami ropy viedli k tomu, že ruská ekonomika sa dostala do najdlhšej recesie za posledných dvadsať rokov.
Rusko sa napriek tomu nechystá zmeniť svoj postoj, odmieta sa teda vzdať ukrajinského Krymu, alebo skončiť podporu separatistov na východe Ukrajiny.
Očakáva, že odporcov sankcií v Európskej únii bude pribúdať, navyše, ak by sa americkým prezidentom stal Donald Trump, zmeniť by sa mohol aj postoj Spojených štátov.
Zatiaľ sa teda v otázke sankcií proti Rusku veľa nemení. Európska únia v súčasnosti podľa analytikov potrebuje ukázať, že v tejto otázke je jednotná.
Najmä, keď hrozí, že o týždeň sa jeden z jej členov v referende rozhodne spolok opustiť, štáty sa sporia o postoj k utečencom a stále sa celkom neskončila kríza eurozóny.
