BRATISLAVA. Mnohí to prirovnávajú k manželstvu z rozumu. Nezačalo sa romanticky, vždy bolo skôr o praktických veciach ako o vášnivých citoch, prežilo však desaťročia. Teraz sa môže skončiť.
Vzťahy medzi Britániou a zvyškom Európy ťažko označiť za ideálne. Poznačila ich história, ktorá siaha oveľa ďalej ako do obdobia, keď vznikal spoločný európsky projekt.
Niektorí britskí historici korene rozdielov medzi Britmi a zvyškom Európy vysvetľujú trochu zjednodušujúco – Spojené kráľovstvo je skrátka ostrovná krajina. „Po stáročia sme žili v konformnej izolácii, chránení naším námorníctvom a impériom,“ tvrdí pre BBC historik Vernon Bogdanor.
„Obdobie izolácie je dávno preč,“ myslí si, „ale možno stále v nejakej forme ovplyvňuje Britov, ktorí nechcú mať bližšie vzťahy s kontinentálnou Európou.“
Ostrovná mentalita zďaleka nevysvetľuje všetko. Malta, Írsko či Cyprus sú takisto obklopené morom a patria medzi najeuroptimistickejšie krajiny. Britskí experti majú preto aj ďalšie vysvetlenie toho, prečo sa Briti necítia až takými Európanmi.
Používajú nato výraz „imperiálna opica“. Briti sa skrátka stále nespamätali z toho, že už nie sú svetovou veľmocou. Po stáročia boli zvyknutí ovládať iných a nie byť ovládaní, v tomto prípade Bruselom.
Prekážkou boli Francúzi
Pre pochopenie vzťahu medzi Britániou a Európou však netreba zájsť až do takej dávnej minulosti. Stačí si pripomenúť obdobie, keď vznikal projekt spoločnej Európy. Poznačil ho aj spomínaný fenomén britskej „imperiálnej opice“. Neprejavil sa však odporom Britov k integrácii, ale niečím celkom opačným – strachom Francúzska z britskej dominancie.
Britský spisovateľ Douglas William Jerrold to v 19. storočí vystihol trochu ironicky: „Najlepšia vec, ktorá je medzi Francúzskom a Anglickom, je more.“
