LONDÝN. Tak ako väčšina anglického vidieka, aj východná časť Anglicka je stále prevažne belošská, kresťanská a tradičná – nezmenená imigračnými tlakmi, ktoré transformujú Európu.
Aj tu však prístup v zmysle Anglicko na prvom mieste a vnímaná hrozba jeho samostatnosti rozdúchavajú nezadržateľné nutkanie hlasovať v referende 23. júna za odchod z Európskej únie.
V hostinci U kráľovej hlavy v Beccles, mestečku so 14-tisíc obyvateľmi na hranici medzi grófstvami Suffolk a Norfolk, pripísal Kev Smith svoju podporu brexitu údajnej “populačnej explózii” vo Veľkej Británii u moslimov požadujúcich islamské právo šaríu.
“Toto je, doriti, naša krajina,“ hovorí 54-ročný mechanik Smith, ktorý sám seba opisuje aj ako „umelca, básnika a spisovateľa“. “Prisťahovalci znásilňujú túto krajinu. Možno to znie rasisticky, ale ak chcete šaríu, choďte domov, kde sa praktizuje.“
Smith s bielou bradou a splývajúcimi vlasmi sa pýši kontaktmi s motorkárskym gangom Pekelných anjelov (Hell’s Angels), ktorého odznak s okrídlenou lebkou nosí nápadne na ramienku montérok.
Tvrdí, že motorkári v Británii aj v celej Európe predstavujú poslednú ochranu pred islamskou migráciou, vzhľadom na to, že „politikov zaujíma len to, ako si namastiť vlastné vrecká“.

Emócie triumfujú nad faktami
Smithova spoločníčka, 31-ročná Hannah Cairnsová takéto argumenty zavrhuje ako pokrytecké a krátkozraké. “Som za zotrvanie v Európskej únii,” hovorí, pričom hojdá kočík na slnečnej terase hostinca.
“Nielen pre peniaze, ktoré to krajine prináša, ale aj preto, že vo vlastných dejinách sme už ikskrát šli do cudzej krajiny a vzali sme si, čo sme chceli. Teraz je na nás, aby sme niečo aj vrátili.“
Rozdiel v ich názoroch odráža národné trendy v prieskumoch, v ktorých sa starší, menej vzdelaní voliči ukazujú náchylnejší podporovať brexit, pričom mladší a zámožnejší Angličania ako Cairnsová, profesiou grafička, majú skôr sklon stotožniť sa s táborom Ostať v EÚ.
No keďže momentálne niektoré prieskumy dávajú táboru Odísť desaťpercentný náskok pred Ostať, napriek takmer univerzálnemu varovaniu pred ekonomickými rizikami brexitu, je jasné, že elektorát proti Únii je širší aj emocionálnejší, než sa predtým zdalo.
S tým ako projekt Európskej únie ochabuje, najmä starší voliči, ktorí si pripomínajú imperiálne dedičstvo Veľkej Británie a jej historickú nedôveru k Európe, nanovo objavujú prednosti nezávislosti.
Osemdesiatsedemročná Sylvia Woorsleyová hovorí, že k podpore tábora Odísť dospela len postupne, ako si uvedomovala rozsah, v akom Británii vládnu „nevolení byrokrati“ v Bruseli.
“Stále si spomínam na rok 1940, keď Francúzsko padlo a Britániu nechali samostatne čeliť Nemecku,“ hovorí vo svojej záhradke v College Close, najbohatšej štvrti Beccles.
“Mala som len jedenásť rokov, ale stále si pamätám, ako otec hovorí „kašlať na Francúzov, zvládneme to sami“. A zvládli sme. Nie som si istá, že v rámci EÚ máme toľko spoločného s Bulharmi a Albáncami a že by nám nebolo znovu lepšie samým.“

EÚ je drahá a skorumpovaná
Rovnaký názor majú aj 79-ročný bankár na dôchodku Robin de Vere Green a jeho manželka Jana, bývalá lekárka. “EÚ je úpadková organizácia,“ tvrdí Robin, pričom si popíja kávu v The Maltings, svojom sídle na brehoch rieky Waveney.
“Je veľmi drahá, veľmi skorumpovaná a riadia ju nevolení byrokrati, ktorých sa nedokážeme zbaviť.“
Osemdesiatročná Jana spomína, že keď Británia vstúpila v roku 1973 do Európskeho hospodárskeho spoločenstva, „označovali ho za colnú úniu. Teraz sa snažia nanútiť ešte tesnejšiu politickú a hospodársku úniu, ale to nie je to, do čoho sme vstupovali“.
Podľa nej Británia nielen stratila zvrchovanosť v rámci EÚ, ale teraz slúži v zásade ako dojná krava na financovanie katastrofálne chybnej aliancie.
“Jediný dôvod, prečo nemecká kancelárka Angela Merkelová chce, aby sme zostali v Únii, je, že chcú naše peniaze. Už celé roky je pritom evidentné, že jedna veľkosť nesedí všetkým a že mnohé krajiny prijali bez toho, že by spĺňali aspoň základné kritériá. Ak ostaneme, budeme im naďalej pomáhať.”

Čoraz väčšie obavy
V čoraz vášnivejšej diskusii o budúcom vzťahu Británie s Európou bojuje tábor Ostať o rovnako hlboko zakorenené argumenty za zotrvanie v Európskej únii. Pre 77-ročnú Jenny Footovú, bývalú učiteľku framcúzštiny a nemčiny, je najpádnejším dôvodom pre odmietnutie brexitu to, že svet sa od koloniálnych dní Británie zmenil.
“Najväčšie starosti mi robí budúcnosť mojich detí, a práve preto nechcem zažiť, ako sa Británia vracia k svojmu izolacionizmu a fanatickej zvrchovanosti, čo je absolútny nezmysel,“ vraví. “Angličania sa stále búšia do pŕs, že vyhrali druhú svetovú vojnu, ale keď si porovnáte, aké ochotné je Nemecko čeliť tomu, čo sa počas tejto vojny naozaj odohralo, uvidíte biedu nášho školstva, xenofóbiu a zlo v dnešnom argumentovaní za brexit.”
Footová, členka kvakerskej cirkvi v Beccles, nedávno zorganizovala debatnú skupinu o brexite pre členov svojej kongregácie. “V žiadnom ohľade nie som odborníčka na túto tému, ale je toľko debát o tom, čo môžeme získať z Európy, a tak málo o tom, čím môžeme prispieť, čo je ústrednou témou aj kresťanského, aj islamského učenia.“
No argumenty založené na údajnej spoločnej veci Británie a Európy – či už duchovnej, alebo svetskej – nepadli na úrodnú pôdu u brexiterov, ktorí cítia, že majú víťazstvo na dosah.
“Toto je ekonomická diskusia, a nie morálna,“ povedala Jana de Vere Green. “A 23. júna sa teším na to, že si priťuknem pohárom šampanského.“