ORLANDO. Americké médiá sa po tragickej streľbe v Orlande tiež podrobne venujú minulosti útočníkovho otca Siddiqua Mir Mateena, ktorý adresoval prezidentovi Barackovi Obamovi niekoľko otvorených výziev a so svojou afganskou vlasťou udržoval očividne úzky kontakt.
Kontakty útočníkovho otca skúma aj Nemecký Spolkový kriminálny úrad (BKA) so sídlom vo Wiesbadene. Správu periodika Rheinische Post potvrdila hovorkyňa BKA.
Podľa spomínaných novín by Siddique Mir Mateen mohol mať kontakty v Düsseldorfe, pretože pred troma rokmi uviedol v internetovom videu účet v tamojšom finančnom ústave Stadtsparkasse.
Vystupoval ako exilový prezident
Veľmi aktívny bol podľa denníka The Washington Post na internete, kde vo svojich videách ocenil Taliban a kde vystupoval ako významný afganský predstaviteľ a niekedy aj ako akýsi exilový prezident; svoju prezidentskú kandidatúru dokonca ohlásil.
Niektorí ho ale považujú za čudáka a jeho konaniu na webe sa vysmievajú.
The Washington Post uviedol, že od úradov v Afganistane nezistil, kedy presne Siddique do USA prišiel. Veľkú emigračnú vlnu ale vyvolala invázia niekdajšieho Sovietskeho zväzu v roku 1979. Útočník z Orlanda Omar Mateen, ktorý mal 29 rokov, sa už narodil v New Yorku, neskôr sa ešte ako dieťa s rodičmi presťahovali na Floridu.
Úplný chaos, opisuje svedok streľbu v orlandskom klube Čítajte Moderoval a vyrábal videá
Siddique pracoval v USA ako moderátor afganského satelitného kanálu Payam-e-Afghan, ktorý vysiela z Kalifornie. Stanica je dostupná v Severnej Amerike a podľa Wikipédie aj v Európe.
Popri tom nakrúcal vlastné videá, ktoré uverejňoval na YouTube a facebooku. Na týchto videách podľa The Washington Post vystupuje ako významný afganský analytik a dôležitý predstaviteľ.
Jeho vlastné videá, ktoré do streľby nemali príliš veľkú sledovanosť, niektorí označujú za divné a zmätené a obsahujú množstvo sporných komentárov. Ocenil napríklad afganské radikálne hnutie Taliban a tiež kritizoval pakistanskú vládu.
"Naši bratia vo Vaziristane, naši vojnoví bratia z talibanského hnutia a z národného afganského Talibanu povstávajú. Inšalláh (ak dá boh), Durandova línia bude čoskoro vyriešená," povedal.
Durandova línia, vytýčená Britmi v roku 1893 a nazvaná po britskom koloniálnom úradníkovi, tvorí medzinárodne uznávanú hranicu medzi Afganistanom a Pakistanom. Afganistan s ňou na rozdiel od Pakistanu nesúhlasí, pretože podľa Kábulu bola vytvorená pod nátlakom a Afganistan kvôli nej prišiel o paštúnske územie západne od rieky Indus.
Niekoľkokrát tiež vyzval Obamu, aby Pakistanu nedodával zbrane, pretože Pakistanci sú vrahovia, ktorí ničia dlhoročnú americkú prácu v Afganistane. Inokedy zase v uniforme salutoval v pozadí s afganskou vlajkou.
Len niekoľko hodín pred útokom zverejnil Siddique video na facebooku, ktoré nazval "Dočasná afganská vláda - Saddik Mateen". V ňom vystupoval ako prezident a nariadil zadržanie niekoľkých afganských činiteľov vrátane prezidenta Ašrafa Ghaního a jeho predchodcu Hamída Karzaja.
Ohlásil kandidatúru
Vlani v máji na serveri YouTube ohlásil kandidatúru na afganského prezidenta. The Washington Post sa pozastavil nad načasovaním tohto kroku, pretože nasledoval dva roky po voľbách a tie nasledujúce riadne budú v roku 2019. Celé video je hodnotené ako zmätené, lebo Siddique nesúvisle prebiehal medzi témami, navyše hovorí v daríjčine a nie v úradnej paštčine.
"Ľudia mali z toho chlapíka srandu, zvlášť po videu, kde sa vyhlásil za exilového prezidenta," citoval The Washington Post istého nemenovaného vysokého predstaviteľa afganskej vlády. "Tváril sa veľmi vážne, ale nikto vám nepovie, o čom vôbec hovoril," dodal.
Siddique sa tiež rozsiahlo venoval vysvetľovaniu svojho významu v afganskej politike. V roku 2014 počas prezidentských volieb v Afganistane zverejnil na YouTube svoj rozhovor s neskorším víťazom Ghaním.
Ten si ale na takéto stretnutie nespomenul, po podrobnejšom rozbore Ghaního kancelária uviedla, že záznam pochádzal z roku 2009, kedy neúspešne kandidoval.
