LONDÝN, BRATISLAVA. Keď na začiatku roka 2013 britský premiér David Cameron sľúbil referendum o vystúpení z Európskej únie, asi netušil, že to bude znamenať jeho politický koniec. Naopak, týmto krokom chcel zastaviť postupný prepad preferencií.
Konzervatívna strana sa mu rozkladala na proeurópske a skeptickejšie krídlo, v krajine rástla UKIP s jasným odmietaním Európskej únie, Škóti sa chystali na historické referendum samostatnosti a zdalo sa, že voľby v roku 2015 ovládnu labouristi.

Sľub o referende
V roku 2013 však Cameron urobil rozhodnutie, ktoré priviedlo Britániu a Európu do dnešnej situácie. Sľúbil, že ak v roku 2015 vyhrá voľby, vyhlási referendum o zotrvaní v Európskej únii.
Vďaka tomu zjednotil za sebou stranu; euroskeptici v ňom totiž videli nádej, že sa ľudového hlasovania naozaj dočkali, a eurooptimistom sľúbil, že sa pokúsi zmeniť Úniu tak, aby to Britom viac vyhovovalo.
Cameron pomerne prekvapujúco vyhral tak, že mohol zostaviť čisto konzervatívnu vládu. Zároveň však prišiel čas aj na plnenie sľubov.
Štvrtkové referendum sa skončilo víťazstvom zástancov brexitu a Cameron na druhý deň ráno oznámil, že v októbri vo funkcii premiéra skončí.
Ani Cameron nie je neochvejným zástancom Európskej únie v dnešnej podobe. Jeho konzervatívci viedli tvrdú kampaň proti Lisabonskej zmluve, Cameron dokonca presadil, aby na úrovni Európskeho parlamentu opustili skupinu ľudovcov, kde prevládajú veľmi proeurópske postoje.

Po roku 2009 konzervatívci vytvorili vlastnú skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov, miesto v ňom našlo aj poľské hnutie Právo a spravodlivosť či populisti zo strany Fíni.
So skepsou vystupoval aj po minuloročných voľbách. Cameron opakovane hovoril, že od Bruselu žiada reformy, aby mohol v referende s čistým svedomím hlasovať za zotrvanie.
Dočkal sa na februárovom summite v Bruseli, kde náročné rokovania trvali takmer celú noc a potom na druhý deň do večera.
Vyrokoval výnimky v sociálnom systéme či záruku, že Británia sa nemusí zúčastňovať na čoraz užšej integrácii Únie.
„S celým srdcom a dušou sa púšťam do kampane,“ povedal hneď po konci summitu. S červenými očami od únavy, s balíkom gumených medvedíkov vo vrecku, ale odhodlaný, tak ho opísal denník Guardian.
„Verím, že budeme silnejší, viac v bezpečí a ekonomicky na tom lepšie, ak ostaneme súčasťou zreformovanej Európskej únie,“ vyhlásil.

Odhodlaný v kampani
Cameron sľub dodržal. V posledných týždňoch chodil po krajine a s ľuďmi sa rozprával o tom, že Británia by podľa neho mala ostať súčasťou Európy, druhý názorový tábor obviňoval z klamstva.
„Je to nezodpovedné. Je to nesprávne. Je čas, aby sa kampaň za odchod musela spovedať za svoje nezmysly, ktoré šíri,“ vyhlásil počas jedného z vystúpení.
Cameron opakoval vyjadrenia ekonómov, zahraničných lídrov či šéfov veľkých firiem, podľa ktorých by sa situácia krajiny zhoršila. Firmy by zvažovali odchod alebo by aspoň spomalili prílev investícií.
„Dúfam, že keď ľudia pôjdu 23. júna hlasovať, budú myslieť na to, aký typ krajiny chcú spoločne vybudovať,“ vyhlásil Cameron. „Že povedia, že nechcú Malé Anglicko Nigela Faragea, my chceme Veľkú Britániu.“

Na jednej strane s politickými rivalmi
Cameron sa tak dostal na jednu názorovú stranu aj s ľuďmi, pred ktorými ešte donedávna varoval. Napríklad s novým londýnskym starostom Sadiqom Khanom, predsedom labouristov Jeremym Corbynom či so škotskou premiérkou Nicolou Sturgeonovou.
Naopak, znovu sa mu rozpadáva vlastná strana. Svojím sľubom síce pred rokom vyhral voľby pre konzervatívcov, no opačné názory v nej ju rozkladajú. Voľnú ruku dostali aj ministri, ktorí medzi sebou vedú niekedy až príliš vášnivé debaty.
Ešte pred referendom pritom Cameron tvrdil, že ostane premiérom v prípade akéhokoľvek výsledku.
„Premiér napriek predpovediam obhájil minulý rok trochu prekvapivo svoj post aj vďaka tomu, že bol odhodlaný vyhlásiť referendum a prijať akýkoľvek výsledok. Takže si nemyslím, že výsledok referenda by mohol zmeniť jeho mandát,“ povedal v apríli pre SME britský minister pre Európu David Lidington.
V tomto sa zjavne mýlil.
