LONDÝN, BRATISLAVA. Keď sa Boris Johnson rozhodol, že vo voľbách v roku 2015 bude kandidovať do parlamentu, premiér David Cameron bol nadšený. V jednej z najpopulárnejších tvárí konzervatívcov videl svojho blízkeho spojenca, možného nástupcu po avizovanom odchode z postu šéfa strany v roku 2020.
Johnson mal za sebou dvoje úspešných volieb londýnskeho primátora, post, ktorý v minulosti ovládali skôr konkurenční labouristi. Do parlamentu sa poľahky dostal, zasadol dokonca aj do Cameronovej vlády. Teraz je pravdepodobné, že Camerona nahradí v kresle premiéra.
Zrada kamaráta?
Ich zásadný názorový rozkol nastal vo februári 2016. Keď sa Cameron vrátil z Bruselu a ohlasoval úspech rokovaní s Európskou úniou o reformách spolku, aby mohol viesť kampaň v referende za jej zotrvanie, Johnson už vedel, že po boku dovtedajšieho spojenca stáť nebude.
Britániu nevidí v Európskej únii, namiesto toho si podľa vlastných slov predstavuje vzťah dvoch vyrovnaných partnerov na základe obchodných dohôd, nie ďalšie vytváranie nadnárodného spolku.
„Z tohto vychádzam, a preto som sa tak rozhodol. Bolí ma z toho srdce, lebo poslednou vecou, ktorú som chcel, bolo ísť proti Cameronovi a jeho vláde Napriek tomu si myslím, že iná možnosť nie je,“ vyhlásil vo februári podľa Guardianu.
Médiá vtedy špekulovali, ako veľmi sa bude zapájať do kampane. Nakoniec bol jednou z jej hlavných tvárí.
Pokračoval vo svojom trochu excentrickom štýle politiky. Kým stál na čele Londýna, znamenalo to napríklad, že do práce chodil na bicykli. Predsa len starostu veľkomesta s cyklistickou prilbou a v saku na verejnosti tak často nevidno.
Pozornosť pútal aj slovnými bonmotmi, v čom si bral príklad zo svojho veľkého vzoru Winstona Churchilla, o ktorom napísal aj veľmi oceňovanú biografiu.
Nevkus na adresu Obamu
V predreferendovej kampani však podľa mnohých skĺzol až do nevkusu. Najmä, keď Britániu navštívil americký prezident Barack Obama a vyslovil svoj názor, že Briti by mali zostať súčasťou Únie, aby nestratili svoje medzinárodné postavenie.
Johnson v článku pre Sun pripomenul, že Obama nechal z Bieleho domu odstrániť Churchillovu bustu. „Niektorí v tom vidia symbol, že čiastočne kenský prezident prirodzene neznáša britské impérium, ktorého bol Churchill vášnivým obhajcom,“ napísal.
Biely dom pritom fámu o odstránení busty ešte v roku 2012 poprel. Busta ostáva v Bielom dome, no Obama ju vo svojej pracovni nahradil bustou bojovníka za ľudské práva Martina Luthera Kinga. Prišlo mu to vhodnejšie pre prvého afroamerického prezidenta.
Z čísel ho zaujíma len desiatka
Johnson vystupoval aj v hlavných debatách o brexite. Nie každý mu však veril, že mu na blahu krajiny záležao viac ako na vlastnej politickej kariére.
„Jediné, čo Borisa zaujíma, je číslo desať, adresa, na ktorej by chcel čím skôr bývať,“ povedala v debate Amber Ruddová, konzervatívna poslankyňa a súčasná ministerka energetiky, čím myslela sídlo premiéra na Downing Street 10.
Boris Johnson v poslednom desaťročí pozná len volebné víťazstvo. Vyšla mu aj stávka na referendum a po Cameronovom októbrovom odstúpení by sa mohol stať novým britským premiérom. Referendum teda spľasnutie bubliny menom Boris neprinieslo.
Farage a jeho náhly odchod do úzadia
Musí to byť naozaj frustrujúce byť v súčasnosti v koži Nigela Faragea. Zo svojej Strany nezávislosti Veľkej Británie urobil stranu jedného muža (seba) a jednej témy (vystúpenia Británie z Európskej únie).
Stačilo to na to, aby sa dostal do Európskeho parlamentu, vo väčšinovom systéme britskej politiky majú malé strany veľmi malú šancu. Z Bruselu Britom opakoval, aký zlý Brusel je.
A teraz to konečne prišlo. Referendum, v ktorom mal byť hlavnou postavou kampane. No tou sa namiesto neho stal konzervatívec Boris Johnson...
Jednou z tvárí sa však predsa len stal. Odporcovia odchodu sa na bilbordoch s jeho podobizňou voličov pýtajú, či si naozaj želajú „Nigelovu Britániu“.
Zástancovia zotrvania Británie v Únii zdôrazňujú, že Farage kampaň postavil na jednoduchej premise – za všetky súčasné problémy môžu migranti, a preto treba vystúpiť, aby si to Británia vedela lepšie kontrolovať.
Nejde len o utečencov, Farageovi prekážajú aj Európania, ktorí vraj len zneužívajú britský sociálny systém.
Začiatkom júna Farage rečnil priamo pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. „Odsudzujem tieto zle premyslené, grandiózne projekty eurofilov, ktoré zasiali semienka deštrukcie Európskej únie,“ povedal. Únia vraj škodí všetkým štátom, nielen Británii.
Na rozdiel od Johnsona nebude referendum zásadným skokom v kariére. Premiérske kreslo pre neho ostane rovnako vzdialené, jeho strana totiž nepatrí medzi dvoch silných hráčov britskej politiky.
Navyše, nič iné ako vstúpenie z Únie a odmietanie migrantov totiž Farage v politickom rukáve nemá.
