Sme v týchto dňoch svedkami začiatku niečoho, čo by sme mohli nazvať kolapsom Európskej únie?
„Myslím, že EÚ má problémy už dlhšie. Niektoré z nich sa zlepšujú a niektoré sa zhoršujú, takže by som skôr použil menej silný výraz ako kolaps. Eurozóna je má problémy a podobne je na tom aj Schengen, ktorý nie je schopný chrániť si vlastné vonkajšie hranice. Ako sme to už v prípade Európy videli aj v minulosti, všetky tieto problémy majú aj veľmi veľké finančné následky, ich riešenie je príliš drahé.“
Tak inak. Prežije Únia prípadný brexit?
„Brexit by bol obrovskou ranou pre celú Úniu. Sčasti preto, lebo by zdržal Úniu. Ale aj preto, že by spôsobil obrovskú nestabilitu. Už len preto, že Nemecko, ktoré je v ekonomickej oblasti akousi protiváhou Británie, by bolo po brexite oveľa dominantnejšie, ako je dnes.“
Čo by bola prvá vec, ktorú by spôsobil brexit?
„To, čo by sa stalo okamžite, je ťažké predpovedať. Jedna vec je po rozvode zabuchnúť dvere a niečo celkom iné je potom riešiť detaily. Čo by nasledovalo, by boli určite dlhé roky plné rokovaní o tom, čo spravíme s jednotným trhom, so vzťahmi s vonkajším svetom, ale aj otázky súvisiace so spravodlivosťou a vnútornými záležitosťami.
Myslím, že okamžite po brexite by nenasledovali také dramatické udalosti. Ale na čo by mal brexit okamžitý efekt, by bola britská ekonomika. Ak by sme vystúpili z Únie, libra by sa okamžite oslabila a pravdepodobne by sme prišli aj o veľa investícií. Ste zo Slovenska a sami ste zažili rozdelenie Česko-Slovenska. Viete, že keď ste sa rozdelili, nasledoval ešte dlhý čas, aby sa dôsledky tohto kroku prejavili aj v praxi. A to hovorím o rozvode, ktorý prebehol hladko. Ani dôsledky Brexitu sa neprejavia okamžite, ale až po nejakom čase.“
Aký je podľa vás najpravdepodobnejší model, ako bude Británia fungovať po prípadnom odchode z Únie? Je to podľa vás napríklad nórsky model, teda model krajiny, ktorá oficiálne nie je členom EÚ, ale prakticky ním vo viacerých ohľadoch je?
„To je jedna z najväčších slabín tábora, ktorý bojuje za brexit. Oni skutočne nevedia, ako to bude. Niektorí hovoria, že zostaneme členmi spoločného trhu ako napríklad Švajčiarsko. Ďalší zase hovoria, že by to mal byť model Kanady, teda bilaterálne obchodné dohody, ale bez spoločného trhu. Jeden z podporovateľov brexitu dokonca povedal, že by to mal byť model Albánska (smiech). To by som si skutočne neželal, to by bol veľmi zlý model. Myslím, že skutočne nevieme, aký model by po brexite nastal a čo je možno ešte horšie, nevedia to ani podporovatelia brexitu.“
Je tábor presadzujúci odchod z Únie jednotný?
„Je rozdelený v zásade na dve skupiny – jedni sú zarytými podporovateľmi slobodného trhu a druhí sú zase prívržencami takzvaného európskeho protekcionizmu. Sú ešte medzi nimi aj takí, ktorí sú protekcionisti, ale tvrdia, že Únia má príliš slobodný trh. Keď sa rozhodneme odísť z Únie, všetky tieto otázky sa budú musieť vyriešiť."
Čo hovoríte na kampaň? Prekvapilo vás na nej niečo?
„Prekvapilo ma, aká bola doteraz táto celá kampaň, nazvem to zlá. Čakal som, že tábor odporcov odtrhnutia od Únie prinesie nejaký pozitívny odkaz. Že Únia je pre Britániu dobrá a my ju môžeme urobiť ešte lepšou. Taktiež si myslím, že by nemali toľko staviť na londýnsku elitu, myslím, že ľudia už majú občas dosť Davida Camerona a týchto mužov v drahých oblekoch. Radil som niektorým ľuďom, že takto to nejde, ak chcú ľudí presvedčiť, že by sme mali zostať v Únii, ale nikto moje rady nepočúval.“
Ste zástancom zotrvania Británie v Únii. Ale rozumiete aspoň niektorým argumentom zástancov brexitu?
„Dokážem porozumieť tomu, prečo majú niektorí ľudia po krk Európskej únie. Niektorých veci mám po krk aj ja. Nemám rád byrokraciu, nemám rád mrhanie peniazmi, nemám rád korupciu, namyslenosť a čudný bruselský žargón. Som tiež veľmi skeptický k viacerým veciam, ktoré spadajú do takzvanej lisabonskej agendy, ktorá hovorí o často nerealistických cieľoch, ako by mala Únia vyzerať v budúcnosti. Tiež si napríklad želám, aby sme tu mali oveľa skôr spoločný digitálny trh, nepáčia sa mi niektoré kompetencie Únie v oblasti vnútorných záležitostí a podobne.
Takisto si však myslím, že s viacerými vecami, ktoré ľudia zvaľujú na Úniu, v skutočnosti Únia nemá nič spoločné. Napríklad, že nemáme v Británii dostatok domov. Dôvodom nie je Únia, dôvod je len ten, že jednoducho staviame málo domov. Rovnako to platí o argumente, že nemáme dosť nemocníc.“
Myslíte si, že ak Británia vystúpi z Únie, bude udržateľná situácia, aby Škótsko zostalo súčasťou Británie?
„Myslím, že väčší problém by to mohlo byť pre Írsko. Lebo ak by Británia vystúpila z Únie, pre Írsko by to bol veľmi tvrdý úder. Muselo by si vybrať, či chce takisto odísť z EÚ, čo skutočne nechce, alebo platiť veľmi vysokú cenu za zotrvanie v Únii. Myslím, že toto je ďalší z mnohých nezodpovedných a nezamýšľaných dôsledkov z tábora podporovateľov brexitu."
A Škótsko?
„Samozrejme, niečo podobné môže platiť aj pre Škótsko. Ak by Škóti hlasovali za zotrvanie v Únii a napríklad Anglicko za odchod, hrozila by ústavná kríza. Angličanov je oveľa viac ako Škótov a ak by k tomu prišlo, Škóti by boli, pochopiteľne, veľmi nahnevaní. Sám som sčasti Škót a ak by k tomu prišlo, možno by som odišiel do Škótska, aby som sa mohol opäť pripojiť k Únii.“
