Autori: Greg Jaffe, Loveday Morris, Washington Post
N a malej obrazovke vnútri ich kokpitu spozorovali americkí piloti svoj cieľ – stanovište Islamského štátu kúsok od irackého mesta Mosul, ktoré už dva roky kontroluje Islamský štát
Na zrniacej čiernobielej obrazovke videli nepriateľov, ktorí stanovište obsluhujú a ich strážnu búdu. Keď sa chystali zaútočiť, piloti spozorovali možnú komplikáciu. K stanovišťu sa priblížili dve autá a zastavili. Zdalo sa, že šoféri hovoria s bojovníkmi Islamského štátu.
Ďalšie autá kontrolou prechádzali okolo nich, no tieto dve autá naďalej stáli. Ubehlo päť minút, potom desať. Takmer štyridsať minút a vozidlá sa stále nepohli.
“Zdá sa, že neprišlo k žiadnemu zabitiu civilistu alebo k iným vedľajším škodám.
„
Lietadlám sa míňalo palivo aj čas, piloti preto usúdili, že ľudia v autách sú spojencami militantov a vypýtali si povolenie na útok. Po krátkej diskusii s centrálou v Katare dostali odpoveď: „Máte povolenie zasiahnuť.“
Piloti dvakrát preleteli nad stanovišťom, so samopalmi dve autá rozstrieľali. Potom spustili 226-kilogramovú satelitom riadenú bombu. Výsledkom bola oblasť zaplavená prachom, ohňom a smrtiacimi šrapnelmi.
Keď sa piloti vracali na základňu, podali prvé hlásenie: búda strážcov je zrovnaná so zemou, dve autá sú zničené a štyria nepriateľskí vojaci zabití. „Zdá sa, že neprišlo k žiadnemu zabitiu civilistu alebo k iným vedľajším škodám,“ znel záver ich správy.
Prvý náznak, že spravili hroznú chybu, prišiel v e-maile, ktorý dva týždne po nálete z marca 2015 dostala americká ambasáda v Bagdade. „Som Radžá Zidán al-Akabíová...“ začínal sa e-mail, ktorý celý incident ukázal v inom svetle.
Som Radžá Zidán al-Akabíová... (zdroj: WASHINGTON POST)Ani chirurgické zákroky nie sú vždy chirurgické
Prezident Obama prišiel v roku 2009 do úradu s prísľubom, že Američania ukončia dlhé a nákladné vojny v Iraku a Afganistane. Namiesto vyslania ďalších desiatok tisíc pozemných jednotiek sa čoraz viac spoliehal na bezpilotné lietadlá, klasické bojové lietadlá a obmedzený počet špeciálnych jednotiek.
Kým Obamov predchodca využíval armádu aj na prebudovanie spoločnosti v rozklade, Obama svojim veliteľom nariadil, aby sa sústreďovali na zabíjanie nepriateľov.
Ako však ukazuje bombardovanie pri Mosule, aj takto jasne vyhranená misia môže byť morálne sporná. Aj „najchirurgickejší“ zákrok môže prinášať nechcené a smrteľné dôsledky.
V posledných mesiacoch svojho pôsobenia na poste prezidenta Obama ešte zvýrazňuje svoju neoblomnosť, aj keď už vyjadril obavy o nevinné obete amerických náletov.
Nedávno pri prejave v Akadémii vzdušných síl vymenoval deviatich lídrov Islamského štátu a al-Káidy, ktorých zabili alebo zatkli pod jeho dohľadom. Kadeti a dav jasali.
Keď sa ho pár týždňov predtým študent práva na Univerzite v Chicagu pýtal na morálnu správnosť amerických útokov bezpilotnými lietadlami, Obama hovoril o „tragédii vojny“ a o potrebe ochraňovať nevinné životy. „Naozaj sa týmito otázkami trápime,“ odpovedal prezident.
Správa bez Sýrie a Iraku
Biely dom by mal čoskoro zverejniť očakávanú správu o počte zabitých militantov a civilistov, najmä bezpilotnými lietadlami, v krajinách, s ktorými Američania nie sú vo vojne. Pôjde teda o nálety v štátoch ako Líbya, Pakistan, Somálsko či Jemen.
