Berlín 20. apríla (TASR) - V súčasnosti už 77-ročný zo Slovenska pochádzajúci žid Ernst Neugroschl sa dobre pamätá na začiatok roka 1945, keď bol očitým svedkom leteckých útokov spojeneckých vojsk na Berlín, ktoré vyvolali na jeho tvári úsmev, lebo ich právom pokladal za predzvesť svojej slobody.
Mladého Ernsta Neugroschla a jeho rodičov zatkli nemeckí národní socialisti v Bratislave až v novembri roku 1944. Zadržaného otca a syna zaviezli nacisti do koncentračného tábora v Sachsenhausene neďaleko Berlína a začiatkom roku 1945 ich premiestnili do menšieho tábora v strednej časti hlavného mesta Nemecka.
Keď sa v druhej polovici apríla k Berlínu začali blížiť vojaci Červenej armády, poslali esesáci Neugroschla späť do Sachsenhausenu, odkiaľ sa 21. apríla 33.000 z celkového počtu 38.000 väzňov vydalo na namáhavý pochod, ktorý sa pre mnohých z nich stal osudným.
Ernst Neugroschl zostal v Sachsenhausene so svojím chorým otcom a na druhý deň tento tábor oslobodili ozbrojenci protihitlerovskej koalície. O mesiac neskôr našli oslobodení Bratislavčania pani Neugroschlovú živú, aj keď chorú, v priestoroch koncentračného tábora v Bergen-Belsene.
Po prežití vojny Neugroschl emigroval do Izraela, kde sa stal inžinierom a potom sa v roku 1957 presťahoval do USA. Dodnes ho mrzí, že po vojne nestihol zaslúžený trest značné množstvo esesákov typu kapitána Aloisa Brunnera, ktorý členov jeho rodiny zavliekol do koncentračných táborov.
Neugroschl však dodnes nezabudol ani na jedného zo svojich strážcov v koncentračnom tábore, penzionovaného dôstojníka nemeckých bezpečnostných síl, ktorý mu v čase najväčšej núdze daroval potraviny, ihlu a niť.
