ŠTRASBURG, SLOVENSKO. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že ústava Bosny a Hercegoviny porušuje ľudské práva, keď nedovoľuje moslimom bývajúcim v srbskej časti krajiny kandidovať za prezidenta. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
Moslim nemôže kandidovať
Daytonská mierová dohoda z roku 1995 ukončila krvavý vojenský konflikt v Bosne a krajina bola rozdelená na dve entity: Republiku Srbskú a chorvátsko-moslimskú federáciu.
Ústava, zavedená v rámci mierovej dohody, stanovila, že v trojčlennom predsedníctve Bosny môže byť jeden Srb z Republiky Srbskej, zatiaľ čo druhú časť krajiny zastupuje jeden bosniansky moslim (Bosniak) a jeden Chorvát.
Toto ustanovenie v roku 2007 napadol na ESĽP Ilijaz Pilav, moslimský obyvateľ Republiky Srbskej, ktorému sa nepozdáva to, že na základe súčasnej ústavy sa nemôže stať členom predsedníctva. Tento kolektívny orgán je formálne najvyššou štátnou inštitúciou Bosny a Hercegoviny.
Europarlament vyzval Albánsko a Bosnu a Hercegovinu na ďalšie reformy Čítajte Problematická reforma
Štrasburský tribunál dal za pravdu argumentom navrhovateľa, keď rozhodol, že príslušné obmedzenie je diskriminačné a porušuje Pilavove ľudské práva. Bosnianske úrady majú teraz tri mesiace na prípadné podanie odvolania voči rozsudku.
Bosnianski lídri sa už dlhé roky nevedia dohodnúť na reforme ústavy, ktorá by mala zjednodušiť komplikovaný systém spravovania krajiny. Ide o jednu z kľúčových požiadaviek, ktorými Brusel podmieňuje prípadné členstvo Bosny v EÚ.
Politický život v krajine napriek medzinárodným snahám paralyzujú neustále spory medzi lídrami Republiky Srbskej a chorvátsko-moslimskej federácie.
Krehká Bosna je opäť rozdelená. Tentoraz Karadžičom Čítajte
