WASHINGTON. Hillary Clintonová získala dostatok delegátov potrebných na to, aby si zaistila nomináciu Demokratickej strany vo voľbách prezidenta USA, ktoré sa uskutočnia 8. novembra.
Vyplýva to z výpočtov, ktoré v noci na utorok zverejnila agentúra AP.
2383
Clintonová, bývalá ministerka zahraničných vecí, senátorka za štát New York a niekdajšia prvá dáma, získala podľa AP v pondelok podporu 2383 delegátov nominačného zjazdu demokratov potrebných na to, aby sa stala prezidentskou kandidátkou a zároveň prvou ženou, ktorú na túto funkciu nominuje niektorá z dvoch tradičných politických strán v USA.
Okrem 1812 tzv. viazaných delegátov, ktorých Clintonová získala na základe výsledkov v primárkach a volebných zhromaždeniach (caucus), má tiež podporu 571 zo 714 tzv. superdelegátov, ktorí môžu svoj postoj do júlového nominačného zjazdu vo Filadelfii ešte zmeniť.
Všetkých 571 však agentúre AP potvrdilo, že podporia Clintonovú.
Roky po Obamovi
Agentúra zároveň pripomenula, že tento úspech dosiahla takmer osem rokov po tom, čo ju v jej prvom súboji o Biely dom porazil Barack Obama.
Jej konkurentom stále zostáva senátor za štát Vermont Bernie Sanders, ale v utorkových šiestich primárkach už nemá šancu Clintonovú ohroziť.
Bol jej však zdatným súperom a hoci vyhral 21 primárok a volebných zhromaždení, získal o viac ako tri milióny hlasov menej ako Clintonová a na svojej strane má celkom iba 1569 delegátov.
V reakcii na správy o získaní dostatočného počtu hlasov Clintonovou Sandersov hovorca Michael Briggs kritizoval médiá, že započítaním superdelegátov sa "ponáhľajú" s vynášaním hodnotení. "(Clintonová) závisí od superdelegátov, ktorí nebudú hlasovať do 25. júla a môžu zmeniť svoj názor," uviedol Briggs. "Našou úlohou odteraz až do zjazdu je presvedčiť týchto superdelegátov, že Bernie je oveľa silnejší protikandidát Donalda Trumpa," dodal.
Očakáva sa, že Clintonová bude čeliť podnikateľovi Donaldovi Trumpovi, ktorý si potrebný počet delegátov nominačného zjazdu Republikánskej strany zabezpečil už 26. mája.
Do boja o Biely dom zasiahne ako kandidát Libertariánskej strany aj bývalý guvernér Nového Mexika Gary Johnson a predpokladá sa, že kandidátkou Strany zelených bude Jill Steinová.
Clintonová vyzvala voličov v šiestich amerických štátoch, v ktorých sa v utorok konajú primárky Demokratickej strany, aby išli hlasovať aj napriek správam, že už si zabezpečila dostatok delegátov.
Uviedla, že je polichotená výsledkami výpočtov tlačovej agentúry AP. "Lichotí nám to, @AP, ale musíme vyhrať primárky," uviedla Clintonová na Twitteri, vyzývajúc ľudí v New Jersey, Kalifornii, Montane, Severnej a Južnej Dakote a Novom Mexiku, aby išli hlasovať.
"Dokončime tieto primárky rozhodne - a zamierme spoločne k všeobecným voľbám," vyhlásila. Na mítingu v Kalifornii povedala svojim podporovateľom, že jej kampaň dospela "na pokraj historického okamihu".
Nesúhlas s výpočtami AP
Poznamenala však, že má ešte stále protikandidáta - senátora Bernieho Sandersa, ktorý tvrdo bojuje o hlasy v záverečných primárkach, osobitne v Kalifornii, kde ide o veľmi veľký počet delegátov.
Sandersov hovorca Michael Briggs namietal voči výpočtom agentúry AP s tým, že ide o "úsudok urobený v chvate". Povedal, že médiá ignorovali pokyn Národného výboru demokratov, aby nezratúvali hlasy superdelegátov, skôr ako budú na zjazde strany v lete hlasovať.
"Ministerka Clintonová nemá a nebude mať požadovaný počet zaviazaných delegátov, aby si zaistila nomináciu," uviedol Briggs vo vyhlásení. Superdelegáti budú hlasovať až 25. júla a Briggs povedal, že stále ešte môžu zmeniť názor za koho.
Zabrániť Clintonovej, aby kandidovala v novembrových prezidentských voľbách, by však mohol už iba názorový obrat stoviek straníckych funkcionárov, ktorí budú na zjazde strany vo Philadelphii hlasovať ako superdelegáti.
Po dnešnom hlasovaní už budú nasledovať len jediné primárky, a to demokratov vo Washingtone D.C., ktoré sa uskutočnia 14. júna.
