BRUSEL, BRATISLAVA. Keď v roku 2010 vyplavilo telá utečencov, ktorí mierili do Austrálie, na Vianočných ostrovov, Austrálčania si povedali, že s týmto problémom musia niečo urobiť.
Vytvorili komisiu, ktorá priniesla rôzne návrhy. Tie, ktoré hovorili o ľahšej ceste utečencov do Austrálie, neprešli. Naopak, do zákonov sa dostali ešte prísnejšie pravidlá.
Lode s utečencami otáčajú ešte na mori. Žiadateľov o azyl umiestňujú v záchytných zariadeniach na Nauru alebo v Papue Novej Guinei.
A najmä im zaručujú, že sa do Austrálie nedostanú, aj keby dostali azyl. Pokojný život môžu prežiť aj na Nauru, štyroch ľudí zas Austrálčania umiestnili v Kambodži.
Vláda tvrdí, že týmito opatreniami zastavili pašerákov s ľuďmi a znížili počet ľudí, ktorí zomierajú na ceste.
Ľudskoprávne organizácie zas hovoria o nevhodných podmienkach v záchytných táboroch, jeden muž sa na protest proti nim dokonca upálil. A o tom, že podobné opatrenia poškodzujú dobré meno Austrálie.
Cesta cez Líbyu je drahšia a nebezpečnejšia, no iná možnosť nie je Čítajte Nedá sa prebrať všetko
Už pred rokom austrálsky premiér Tony Abbot vyhlásil, že jeho krajina už s Európskou úniou rokuje o podobnom postupe. Európska komisia to vtedy odmietla.
Za rok sa však veľa zmenilo. Aj keď balkánska cesta utečencov je už pod kontrolou, len v tomto roku v Stredozemnom mori zomrelo viac ako 2500 utečencov, väčšina z nich na ceste z Líbye do Talianska.
„Samozrejme, austrálsky model sa nedá v Európe zaviesť kompletne, ale jeho princípy uplatniť môžeme,“ vyhlásil pre Die Presse rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz.
Osobitne sa mu páči časť postupu, keď Austrália necháva utečencov na ostrovoch. Niečo podobné by podľa neho mala zaviesť aj Európa, aby sa utečenci nemohli voľne pohybovať po kontinente. Rakúsko by tak nemuselo obnovovať kontroly na hraniciach s Talianskom alebo Maďarskom.
Podobný postup používali na začiatku 20. storočia aj v Spojených štátoch, keď utečencov prichádzajúcich do New Yorku dočasne umiestňovali na Ellis Island.
Na líbyjské pobrežie more vyplavilo utečencov, ktorí sa nedostali do Európy. (zdroj: TASR/AP)Kuloárny plán B
V praxi už teraz utečencov umiestňujú na talianskej Lampeduse alebo na gréckych ostrovoch pri Turecku. O záchytných táboroch na ostrovoch sa hovorí aj v pláne B pre prípad, že by Turecko odstúpilo od dohody o výmene utečencov. Oficiálne taký plán neexistuje, no do médií už unikli kuloárne informácie o ňom.
Prvky austrálskeho modelu by mal prebrať aj návrh Európskej komisie, ktorý v utorok predstaví šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a podpredseda Komisie Frans Timmermans. Konkrétne bod o záchytných táboroch mimo územia Únie.
„Azylový proces by sa mal odohrávať mimo územia Európskej únie v chránených hotspotoch ešte pred prvým vstupom na územie Únie,“ píše sa v jednom z desiatich bodov, ktoré pod názvom Schengen 2.0 v apríli predstavil maďarský premiér Viktor Orbán.
Brusel naňho vtedy veľmi nereagoval, nezabudol mu, že práve Maďarsko minulý rok začalo stavať múry proti utečencom a dlhodobo blokuje všetky návrhy na spoločné riešenie.
Ani návrh „európskejšieho“ talianskeho premiéra Mattea Renziho však neznie úplne odlišne: „Tretie krajiny by mali dostať podporu, aby vytvorili systém prijímania a zvládnutia migračných tokov,“ navrhuje Renzi. Na jeho pripomienky zas Brusel reagoval veľmi pozitívne. Tieto dva návrhy by sa mali stať základom návrhu Komisie.
Európa Turecko potrebuje, inak skolabuje Čítajte Musia si porozumieť
Stály predseda Európskej rady Donald Tusk v posledných mesiacoch rokoval so stredoeurópskymi krajinami a ostatnými členmi Únie a snažil sa zladiť ich požiadavky.
„Buď pochopíme, že požiadavky Viktora Orbána a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa dajú skĺbiť, a až potom môžeme komplexne reagovať, alebo začnú ľudia hľadať radikálne a brutálne riešenia tejto krízy,“ povedal podľa portálu Politico.
Podľa portálu je až šesť bodov z oboch návrhov rovnakých a dostanú sa tak do celoeurópskej politiky.
O tom, že kľúčovým riešením budú utečenecké centrá na územiach susedných krajín, píše vo svojich návrhoch aj think-tank Evropské hodnoty. Ešte dôležitejšie však podľa nich je, aby Európa uplatňovala princíp prvej bezpečnej krajiny. Utečenci by tak mali ostať v krajinách ako Jordánsko či Turecko a nemali by ďalej smerovať do Európy. Namiesto toho by prečkali najhoršie a potom by sa vracali domov.
„Ak prvé bezpečné krajiny budú spolupracovať s Európskou úniou pri návrate utečencov, pri otáčaní lodí vo svojich vodách a pri boji s prevádzačmi, Únia musí financovať utečenecké tábory v týchto krajinách,“ píše sa v návrhoch.
Ak sa takéto dohody neuzavrú, nutné bude vytvorenie záchytných táborov v štátoch ako Líbya, no jej vláda povedala, že utečencov z Európy nechce brať naspäť.
Radko Hokovský, šéf think-tanku, hovorí, že pri uplatňovaní týchto pravidiel by sa počet utečencov ročne v Európe znížil z minuloročného milióna na stotisíc. Medzinárodnú ochranu by totiž dostávali len ľudia, ktorí prichádzajú z bezprostredne susediacich štátov.
Nájdite si vlastné riešenie
„Európa si musí nájsť vlastné riešenie, ako vráti utečencov do ich domovskej krajiny. Nemôžu tu žiť s nami,“ odkázal v rozhovore pre Die Welt premiér medzinárodne uznanej líbyjskej vlády Sarradž Fadžís.
Jeho kabinet navyše nekontroluje väčšinu územia, to je rozdrobené medzi množstvo ozbrojených skupín. Vytvoriť záchytné centrum v Líbyi zároveň znamená, že aj zamestnanci Únie budú pracovať v bojovej zóne.
