Zo strednej Európy sa zdá, ako keby sa Škandinávia, ktorá bola otvorená pre utečencov, postupne zatvárala. Je to tak?
„Naše krajiny nikdy neboli úplne otvorené, ale aj tak sme v posledných rokoch prijali množstvo utečencov. V minulom roku sme prijali približne 43-tisíc nových utečencov, väčšinou zo Sýrie, z Afganistanu alebo z afrických krajín. To je vysoké číslo. Veríme, že každý v Európe by mal prijať časť zodpovednosti. My sme obnovili kontroly na hraniciach, do istej miery sme sprísnili aj pravidlá, ako sa môže niekto u nás usadiť.“
Rakúsko si stanovilo limit na počet prijatých žiadostí o azyl. Chystá niečo podobné aj Nórsko?
„Nebude jednoduché odhadnúť počet prijatých žiadateľov. Vidíme, že ten nápor sa postupne zmenšuje. V lete sa to môže zmeniť, to nevieme predpovedať. Prijali sme však osobitné zákony, ktoré určujú, kto môže a kto nemôže do Nórska prísť, budeme sa spoliehať na tieto zákony, nie na umelo stanovené číslo.“
Nóri v minulých rokoch utečencov viac-menej vítali. Mení sa tento postoj vo verejnosti?
„Samozrejme, keď prijímame toľkých utečencov ako teraz, vyvoláva to isté tlaky. Stojí to veľa peňazí, musíme zvládnuť proces integrácie. Mnohí Nóri to podľa mňa berú ako výzvu, ktorú chcú zvládnuť. No tiež sú ľudia, ktorí sa boja, či táto imigračná vlna nevytvorí nebezpečné getá, nebude podporovať kriminalitu. O tomto sa diskutuje, ale my jednoducho musíme nájsť spôsob, ako to zvládnuť. Musíme si uvedomiť, že postupne príde mnoho nových občanov s iným náboženstvom, s inou kultúrou, nech už akokoľvek opevníme hranice. Nemôžeme to chápať ako finančný alebo bezpečnostný problém, musíme využívať potenciál utečencov. Mnohí sú vzdelaní, majú pracovné skúsenosti.“
Vo Švédsku, v Dánsku či vo Fínsku stúpla počas utečeneckej krízy popularita populistických strán. Prečo sa to nedeje aj v Nórsku?
„Môže to byť aj preto, že vláda a tradičné strany posilnili kontroly na hraniciach, počet prichádzajúcich utečencov klesá, vláda zvláda situáciu. Všetci máme pocit, že to máme pod kontrolou.“
V čom sa líši nórsky postup od susedných štátov?
„Aj Švédsko je napríklad veľmi otvorená krajina. Utečenci sa tam môžu usadiť, kdekoľvek chcú. V Nórsku musia byť v presne určených oblastiach. U nás sú teda noví občania rozptýlení po celej krajine, nevznikajú getá.“
Nórsko má podobnú populáciu ako Slovensko. Prijalo veľké množstvo moslimov. Slovenská vláda to chápe ako veľký problém, akú radu by ste dali pri ich integrácii do spoločnosti?
„Ak každý bude hovoriť, že to je obrovský problém, tak to aj bude obrovský problém. Moslimovia sú rovnakí ľudia ako akýkoľvek iní, tiež si žijú svoje bežné životy. Musíme pevne trvať hodnotách demokratickej spoločnosti založenej na ľudských právach a právnom štáte. To tiež vytvára priestor pre ľuďí s iným náboženstvom a inými zvykmi. Ak si to uvedomíte, nájdete spôsob, ako žiť vedľa seba. Moslimovia nie sú automaticky nebezpečenstvom.“
Mnohí ľudia sa bránia integrácii aj preto, lebo stojí veľa peňazí. Je drahá?
