Traustein 19. apríla (TASR) - Kardinál Joseph Ratzinger, človek hlbokej osobnej viery, ktorý potláčal emócie počas kázne na pohrebe Jána Pavla II., si tiež znepriatelil časť rímskokatolíckych veriacich svojim zápalom pri presadzovaní cirkevnej ortodoxie.
A týchto otázkach je nový pápež Benedikt XVI. neoblomný.
Keď sa kardináli modlili v pondelok pred konkláve, Ratzinger ich vyzval, aby sa pridržiavali cirkevnej tradície, a varoval pred hrozbami jej opustenia.
"Mať jasnú vieru, založenú na učení cirkvi, je dnes často označované ako fundamentalizmus. Zatiaľ čo relativizmus, ktorým sa človek necháva zmietať každým zaviatím učenia, vyzerá ako jediný postoj prijateľný podľa dnešných štandardov," vyhlásil.
"Smerujeme k diktatúre relativizmu, ktorý neuznáva nič ako isté a ktorý má za svoj najväčší cieľ vlastné ego a vlastné túžby," vystríhal.
Sú to slová, ktoré by boli dobre prijaté v konzervatívnom alpskom predhorí Bavorska, kde Ratzinger vyrastal a kde ostáva obľúbeným rodákom. Dnes, vo veku 78 rokov, sa stal 265. pápežom katolíckej cirkvi a prvým nemeckým pápežom po takmer pol tisícročí.
"Len niekto, kto pozná tradíciu, je schopný formovať budúcnosť," uviedol Thomas Frauenlob, vedúci seminára v Traunsteine, kde Ratzinger študoval a kam sa pravidelne vracia na návštevy.
Názory na neho sú však v Nemecku hlboko protichodné, v ostrom kontraste s Jánom Pavlom II., ktorého si vážilo celé rodné Poľsko. Nedávny prieskum ukázal, že proti zvoleniu Ratzingera za pápeža bolo 36 percent a za len 29 percent Nemcov.
Mnohí dávajú Ratzingerovi za vinu dekréty z Vatikánu zakazujúce katolíckym kňazom hovoriť tehotným dievčatám, aké možnosti majú, a za zabránenie spoločného prijímania nemeckých katolíkov s evanjelickými bratmi na spoločnom zhromaždení v roku 2003.
Ratzinger sa dostal do sporov s poprednými domácimi teológmi, predovšetkým liberálom Hansom Küngom, ktorý mu v 60. rokoch pomohol získať učiteľské miesto na univerzite v Tübingene. Kardinál neskôr Künga, ktorého oprávnenie učiť teológiu Vatikán zrušil v roku 1979, verejne kritizoval.
Küng označil zvolenie Ratzingera za pápeža za "obrovské sklamanie" pre všetkých reformne orientovaných. "Možno sa obávať, že Ratzinger ďalej zosilní osobitne nezhody cirkví v Nemecku i vo svete," vyhlásil. Ako však dodal, voľba mena Benedikt XVI. dáva nádej, že sa dokáže vydať umierneným kurzom.
Ratzinger mohol zmierniť svoj "imidž" - aspoň medzi kolegami - kázňou na pohrebe svojho predchodcu. S potlačovanými slzami uviedol, že "si môžeme byť istí, že náš milovaný pápež dnes stojí pri okne Otcovom, že nás vidí a žehná".
V životopise Ratzinger píše, že už v 60. rokoch, keď bol mladým asistentom Druhého vatikánskeho koncilu, mal pocit, že sa rozchádza s nemeckými kolegami. Keď sa vracal domov, videl v cirkvi a medzi teológmi znepokojené nálady. "Čoraz viac tu bol dojem, že nič v cirkvi nie je pevné, že všetko sa môže revidovať."
Ján Pavol II. ho v roku 1981 vymenoval za prefekta kongregácie pre doktrínu viery, teda hlavného "strážcu" vierouky, kde patril ku kľúčovým postavám snahy posilniť vieru medzi katolíkmi na celom svete.
Frauenlob ho označuje za bystrého mysliteľa s hlbokými poznatkami o katolíckej tradícii a osobným prístupom, o ktorom sa často nehovorí. "Považujem za bolestivé, ako ho označujú za stúpenca tvrdej línie," povedal Frauenlob. "Ľudia to hovoria prirýchlo, nie je to presný odraz jeho osobnosti."
"Ratzinger je všetko len nie chladný človek. Naopak, je plachý, mlčanlivý a svätý kňaz, ku ktorému chodí človek rád na spoveď," zdôraznil taliansky odborník na Vatikán a priateľ Jána Pavla II. Vittorio Messori. Esejista v roku 1985 zverejnil rozhovor s Ratzingerom vo forme knihy s názvom "Správa o viere".
"Som za cirkev rád, pretože Ratzinger bude dobre pracovať. Za neho osobne nie som s touto voľbou veľmi spokojný, pretože Ratzinger chcel stráviť posledné roky života v Nemecku a dopísať knihy, na ktorých už niekoľko rokov pracuje," dodal Messori s tým, že "Ratzinger je extrémne dobrý človek, ktorý žije intenzívnou duchovnosťou a verí na moc modlitby".
