ZÁHREB. Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ktoré bolo od januára hlavnou silou koaličnej vlády postjuhoslovanskej republiky, sa pokúsi o vytvorenie novej vládnej koalície.
Rozhodlo sa o tom na víkendovom rokovaní predsedníctva strany, ktorá v piatok večer stiahla podporu nestraníckemu premiérovi Tihomirovi Oreškovičovi a súčasne oznámila, že nemieni v budúcnosti spolupracovať ani s proreformnou stranou Most, doterajším koaličným partnerom.
Chorvátska vláda je v úrade len niekoľko mesiacov a už jej hrozí rozpad Čítajte Obvinenia a roztržky
Predsedovia HDZ a Mosta, Tomislav Karamarko a Božo Petrov, sa dostali do ostrej roztržky po tom, čo Petrov minulý týždeň obvinil Karamarka z korupcie a žiadal jeho odchod z vlády spolu s ďalšími dvoma ministrami z HDZ.
Po zverejnení rozhodnutia hľadať nového koaličného partnera sa Karamarko odmietol vyjadriť, s ktorými politickými subjektmi by chcel vytvoriť koalíciu a získať podporu väčšiny parlamentu.
Netajil, že aj niektorí z členov predsedníctva žiadali jeho odstúpenie z vládnej funkcie prvého vicepremiéra, avšak boli v menšine.
Kým Karamarko demisiu od začiatku odmietal, Petrov naznačil, že ak by to malo pomôcť krajine, je pripravený rezignovať, vyplýva z informácií chorvátskych médií.
Chorvátska opozícia chce zosadiť vicepremiéra kvôli stretu záujmov Čítajte Ohrozená vláda
Analytici očakávajú, že HDZ predloží do parlamentu návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, čo by v prípade úspechu viedlo i k pádu celého kabinetu.
Prezidentka krajiny Kolinda Grabarová-Kitarovičová by potom po konzultáciách s predstaviteľmi parlamentných strán musela vybraného politika poveriť zostavením vlády, na získanie väčšinovej podpory pre ktorú by mal 30 dní. Ak by dezignovaný premiér nebol úspešný, prezidentka by vypísala predčasné voľby.
Najnovšie prieskumy verejnej mienky indikujú, že sociálni demokrati, ktorí vládli v krajine až do nástupu teraz sa rozpadajúcej koalície, sa po prvý raz odvtedy vrátili do postavenia najsilnejšieho subjektu.
Podporilo by ich viac ako 30 percent respondentov, čo je o vyše štyri percentá viac ako HDZ, strane najviac poškodenej koaličnými spormi.
