Martina Šindlerová: Nič neľutujem

Nie. Našťastie, som taká povaha, že nervozitu alebo stres v sebe nedusím. Vyjde napovrch a opäť môžem byť pokojná. Možno si to odnesú ľudia, ktorí sú okolo mňa, čo mi je ľúto.

Popularitu ešte nevnímam. Od Silvestra som nemala čas poprechádzať sa po meste, takže som nezistila, či na mňa ľudia inak reagujú. Možno bude teraz zaujímavé pozorovať ich reakcie.

Áno, keď som bola menšia. Neuvedomovala som si však ostatné veci, ktoré s tým súvisia. Teraz ich zažívam.

Určite to pominie. Ja si nezvykám. (smiech) Určite to nebude takéto obrovské. Toto je extrém vyvolaný fenoménom SuperStar.

Áno, zatiaľ som tam len jednou nohou. Chcem sa venovať hudbe a všetko okolo sa mi oplatí absolvovať. Preto, aby som sa mohla spevu naplno venovať. Som pripravená aj na nutné zlo. Inak to nepôjde. Posledné dva roky som na sebe tvrdo pracovala, niekedy som spievala aj päťkrát do týždňa, domov som chodila neskoro večer alebo skoro ráno, a na druhý deň som šla do školy. Spievala som dvojhodinové repertoáre a nik o mne nevedel. Pritom si nemyslím, som teraz oveľa lepšia speváčka, ako predtým. A teraz zaspievam jednu pesničku a ľudia o mne vedia. Vyjadrujú mi slová podpory. Predtým sa mi to nestávalo, aj keď som musela vynakladať oveľa väčšie úsilie. Medializácia je preto podstatná. Aj keď nie je kontakt s médiami vždy najpríjemnejší, v konečnom dôsledku mi to pomáha.

Áno. Nevedela by som urobiť ani pohyb navyše, ktorý by som si sama pred sebou nevedela obhájiť.

Niekedy to cítim, no nie vo veľkej miere. Trochu ma mrzia vyjadrenia niektorých ľudí zo šoubiznisu, ktorí nás označujú za rýchlokvasy. Konkrétne na svoju osobu by som to už dupľovane nevzťahovala - na svoj vek mám odspievaných mnoho hodín v zafajčených podnikoch. Viac než dvojhodinové vystúpenia aj päťkrát do týždňa. Spevu som venovala veľa času. Toto je len pokračovanie môjho výdaja energie v muzike.

Čo sa týka spevu, budem na sebe pracovať. Tak ako doteraz. Niekedy niečo poviem veľmi prchko. Ľudia to nie vždy pochopia.

Myslím si, že konali správne. Boli sme svedkom, ako s ním niekoľkokrát konzultovali jeho správanie - už týždne pred jeho odstúpením. Určite si uvedomovali, že odchod Roba bude pre nich znamenať nižšiu sledovanosť, menší počet hlasov aj príjmov pre STV.

V jedenástke sme boli každý povahovo úplne iný. Každý z nás musel rešpektovať toho druhého, aby sme mohli fungovať.

Nikto. Spoznávali sme sa postupne a dopĺňali sme sa.

Časť." (smiech)

"To by som sa rada dozvedela aj ja. Určite nie som obklopená len ľuďmi, ktorí ma majú radi. Ale neprekáža mi to. Nerobím druhým to, čo nechcem, aby oni robili mne.

Získajú skúsenosti, ktoré nemajú dokonca ani starší umelci. Nikdy nemuseli prežiť v takom krátkom časovom úseku to, čo sme prežili my. Hoci si myslím, že to, čo sme zažili, bolo len zaobchádzanie vo vatičke. Všetko vnímame ako spoza skla - vôbec sme neprišli do reálneho kontaktu s ľuďmi a máme skreslenú predstavu o tom, ako nás skutočne vnímajú, ako to celé funguje. Teraz príde ten šok - ako to naozaj je. Ja však určite neľutujem, že som sa prihlásila do SuperStar.