"Som veselý, buďte aj vy." To boli slová Pápeža Jána Pavla II. niekoľko hodín pred smrťou.
Na čo myslí človek, ktorý je veselý, uvedomujúc si, že sa blíži jeho koniec? Na čo myslí človek, ktorý v kritickom zdravotnom stave odmietne prevoz do nemocnice a dôstojne počká na poslednú chvíľu svojho života?
Kazateľ, kapitola 3, verše 1, 4 a 2. Píše sa tam:
Všetko má svoj čas a svoju chvíľu, každé úsilie pod nebom.
Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa.
Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať.
Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť.
Pre veriacich je ľahšie zžiť sa s pocitom, že smrťou sa nič nekončí, ale, naopak, začína. A byť pri tom veselý? Na získanie takéhoto pocitu nestačí iba chodiť do kostola - treba skutočne veriť.
gabor.blog.sme.sk
