BUDAPEŠŤ. Vztýčením štátnej vlajky s vojenskou poctou pred parlamentom v Budapešti za účasti maďarského prezidenta Jánosa Ádera sa začali v sobotu oficiálne podujatia Dňa spolupatričnosti.
Maďari si ním pripomínajú výročie Trianonskej mierovej zmluvy podpísanej pred 96 rokmi. Extrémisti budú večer protestovať aj pred veľvyslanectvom SR.
Najväčšia tragédia Maďarov
Dátum podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920 je podľa zástupcu štátneho tajomníka zodpovedného za národnú politiku Pétra Szilágyiho symbolom do neba volajúcej nespravodlivosti spáchanej na Maďaroch, kedy roztrhali štát Maďarov v Karpatskej kotline a kedy sa začalo mimoriadne príkorie maďarského národa.
Maďarský parlament prijal 31. mája 2010 návrh vládneho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP), ktorým stanovili 4. jún, výročie Trianonskej mierovej zmluvy, za Deň národnej spolupatričnosti.
V prijatom zákone je mierová zmluva označená za "najväčšiu tragédiu maďarstva".
Spomienkové podujatia, v rámci ktorých pripravili kultúrny program, premietanie filmov, koncerty i divadelné predstavenia, pripravili nielen v Budapešti, ale aj po celej krajine.
Loading
...Extrémisti opäť protestujú
Transparent s nápisom "Spravodlivosť pre Maďarsko!" niesli v sobotu v Budapešti v čele už tradičného pochodu proti Trianonu, ktorý každoročne organizuje radikálne Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM).
Zhruba 500 extrémistov sa podvečer vydalo smerom k veľvyslanectvám Srbska, Rumunska a Slovenska.
Trasu pochodu zabezpečujú desiatky policajtov. V pohotovosti sú zásahové jednotky policajtov okolo sídiel zastupiteľských úradov, ktoré oplotili kovovými zábranami.
Pochoduje aj niekoľko desiatok členov Maďarskej národnej gardy, ktorí sú oblečení v uniformách. Skupina členov HVIM nesie tabule s nápismi historických názvov uhorských žúp.
Trianon sa v Maďarsku dodnes chápe ako krivda spáchaná na maďarskom národe. (zdroj: TASR/Ladislav Vallach)Podľa organizátorov pochod je "najväčšou demonštráciou proti nespravodlivému mierovému diktátu". Rečníci v úvode pochodu kritizovali Srbsko, Ukrajinu, Slovensko, ale najmä Rumunsko.
Orgány uvedených krajín totiž čoraz viac bránia v aktivitách HVIM medzi tam žijúcimi Maďarmi, v Rumunsku polícia dokonca zadržala dvoch miestnych aktivistov hnutia.
Felvidék nie je Slovensko
Pochod proti Trianonu sa v sobotu podvečer skončil bez incidentov.
"Felvidék nie je Slovensko!" kričali protestujúci (pozn. TASR: Felvidék je maďarský termín pre tzv. Hornú zem - historické pomenovanie časti Rakúsko-Uhorska, zhodujúcej sa s územím dnešného Slovenska).
Rečníci okrem iného vyzvali aj k autonómii Maďarov žijúcich na Slovensku. V závere zhromaždenia extrémisti opäť skandovali "Preč s Trianonom!"
Areál slovenského veľvyslanectva, okolo ktorého boli postavené kovové zábrany, strážila zásahová jednotka policajtov. Ulica Stefánia bola počas protestu uzatvorená.
Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v zámku Grand Trianon pri Paríži mocnosti Dohody (Veľká Británia, USA, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska.
Hoci Maďarsko podpísalo a ratifikovalo Trianonskú mierovú zmluvu, s novým stavom sa nezmierilo. Trianon sa v Maďarsku dodnes chápe ako "krivda" spáchaná na maďarskom národe.
