Pápež Benedikt XVI., kardinál Joseph Ratzinger máva z balkóna Baziliky svätého Petra vo Vatikáne potom, ako bol zvolený. FOTO - REUTERS
VATIKÁN - Novým pápežom je Joseph Ratzinger (78). Nemeckého kardinála, ktorého považujú za konzervatívca, zvolili kardináli z celého sveta už v druhý deň konkláve. Je 265. pápežom v dejinách a prvým pápežom tretieho tisícročia.
Voľbu ohlásil biely dym z komína Sixtínskej kaplnky a zvon Baziliky svätého Petra. O niekoľko desiatok minút sa nový pápež objavil na balkóne Baziliky nad námestím, ktoré v priebehu minút zaplnili nadšení veriaci.
V tom čase už mal na hlave tradičnú bielu čiapočku, červený plášť a pápežské meno. Jána Pavla II., ktorý zomrel pred dvoma týždňami, vystrieda Benedikt XVI.
Ratzingerova voľba bola napriek všetkému prekvapením.
V histórii pápežských volieb sa nestalo často, aby zvolili kardinála, ktorý bol pred začiatkom konkláve najväčším favoritom. Proti Ratzingerovi hovoril aj jeho vysoký vek. Je najstarším zvoleným pápežom za posledných sto rokov.
Zaskočila aj rýchlosť voľby. Včera na poludnie už odborníci nečakali, že by svet mohol spoznať nového pápeža. Špekulovalo sa, že prvé tri kolá volieb boli súbojom medzi konzervatívcom Ratzingerom a progresívnejším talianskym kardinálom Carlom Mariou Martinim. V pondelok večer ani včera na poludnie sa kardináli nedohodli a pre vatikánskych znalcov to bol signál, že ani jeden veľký favorit neuspel, a preto prichádza čas pre muža kompromisu.
V tretej sérii hlasovania sa dohodli. Konkláve trvalo 26 hodín. Bolo jedno z najkratších v histórii.
Ratzinger bol blízkym spolupracovníkom Jána Pavla II. a posledných 23 rokov bol strážcom jeho ortodoxnej doktríny.
Prejavilo sa to aj na poslednej omši, ktorú celebroval v pondelok tesne pred začiatkom konkláve.
V nej hovoril, že nový pápež by mal odolať tlakom moderného sveta. Za moderné myšlienkové prúdy, ktoré ohrozujú tradičnú katolícku doktrínu, označil liberalizmus, radikálny individualizmus, marxizmus, ateizmus a mysticizmus.
Za signál budúceho pontifikátu nového pápeža sa vo Vatikáne považuje aj výber mena. Benedikt XV. bol pápežom v rokoch 1914 až 1922. Podľa vatikánskych historikov sa zapísal do dejín ako pápež, ktorý mierne uvoľnil striktnú vatikánsku prax jeho predchodcu Pia X.
Snažil sa zastaviť prvú svetovú vojnu, otvoril vatikánsku diplomaciu svetu a poslal toľko pomoci do Turecka, že mu v Istanbule postavili sochu.
Vatikánski znalci včera upozorňovali, že by to mohol byť náznak, že Ratzinger pápež môže byť aspoň mierne iný ako Ratzinger kardinál. Napokon, v dejinách by to nebolo prvý raz. (kos)
JOSEPH RATZINGER
1927
narodil sa 16. 4. 1927 v nemeckom Bavorsku
1941
ako študent seminára nútene vstúpil do Hitlerjugend
1962 - 1965
zúčastnil sa II. vatikánskeho koncilu
1968
odvtedy sa datuje jeho príklon ku konzervativizmu
1977
stal sa kardinálom
1981
prefekt vplyvnej vatikánskej Kongregácie pre náuku viery
2002
dekan kardinálskeho kolégia
2005
pápež
