Do akej miery sa rola krajín, ktoré predsedajú Európskej únii, zmenila po Lisabonskej zmluve?
"Zmenila sa a výrazne. Vznikli nové posty, ako napríklad stály predseda Európskej rady. Okrem iného to znamená, že rotujúce predsedníctva nemajú na starosti stretnutia šéfov vlád európskej dvadsaťosmičky, teda summity EÚ. Vedie ich stály predseda Európskej rady, ktorým je dnes Donald Tusk.
Od Lisabonu tiež máme stáleho predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku, dnes je ňou Federica Mogheriniová. Takže rotujúce predsedníctvo už nemá právomoci ani v zahraničnej politike Únie. Aby som to zhrnul, rola predsedníckej krajiny sa po Lisabone oslabila. Na druhej strane, stále má dôležité úlohy."
Aká je dnes hlavná rola predsedníckej krajiny?
"V prvom rade musí koordinovať stretnutia Rady ministrov, na ktorých sa zúčastňujú členovia vlád všetkých členských krajín za príslušné rezorty. Po druhé, dôležitú rolu hrá aj v hľadaní kompromisov pri rokovaniach medzi európskymi inštitúciami a Európskym parlamentom, ktorého kompetencie sa po Lisabone výrazne posilnili. Videli sme to aj za posledný rok pri zhoršovaní utečeneckej krízy. Rotujúce predsedníctvo totiž predsedá aj Rade ministrov pre vnútorné veci a spravodlivosť, ktorá sa špeciálne počas utečeneckej krízy stala jedným z najdôležitejších orgánov. Hneď po euroskupine, teda ministroch financií eurozóny a rade ecofin, teda ministrov financií všetkých členských štátov."

Spomínali ste euroskupinu a ecofin. Niektorí analytici hovoria, že ecofin je vlastne zbytočný orgán, lebo o všetkých finančných záležitostiach aj tak rozhodujú členské štáty eurozóny. Čo si o tom myslíte?
"Áno, euroskupina je dôležitejší orgán ako ecofin. Navyše má vlastného stáleho predsedu, takže rola predsedníckej krajiny je aj v tomto prípade značne obmedzená."
Prišlo od Lisabonu medzi oboma orgánmi aj ku konfliktom?