ZÜRICH, BRATISLAVA. Chcete hlasovať o tom, koľko budete mať dní dovolenky, či bude mať vaša krajina armádu, koľko sem príde utečencov aj o tom, či dostanete mesačne fixnú sumu bez ohľadu na to, či pracujete?
Vyše sto rokov rozhodujú Švajčiari niekoľkokrát ročne v národných aj regionálnych referendách. Ľudia tak môžu zmeniť ústavné zákony, hlasovať za svoje návrhy aj zablokovať to, čo už parlament schválil.
Napriek desiatkam úspešných a funkčných iniciatív niektorí kritizujú to, že referendum je – ako aj v iných krajinách – nástroj na potlačenie menšinového názoru. Ktoré návrhy boli kontroverzné, ale aj zábavné či dôležité a fungoval by takýto systém aj na Slovensku?
Minarety aj imigranti
Keď vo februári 2014 Švajčiari tesne odhlasovali zákon na obmedzenie pracovnej migrácie, Brusel bol v reakcii veľmi rýchly – napríklad vylúčil Švajčiarsko z výmenného programu Erasmus.
Výsledky referenda totiž neboli v súlade s európskymi dohodami o voľnom pohybe. Švajčiarska vláda má teraz ešte rok na to, aby prišla s prijateľným návrhom.
Podľa výsledku referenda by totiž po roku 2017 do krajiny mohol prísť len obmedzený počet cudzincov ročne vrátane pracovníkov z Nemecka či Francúzska. „Neočakával som, že Švajčiarsko bude také protiimigračné,“ hovorí Andreas Gross, švajčiarsky odborník na priamu demokraciu.
Kontroverzné bolo aj referendum o zákaze minaretov na mešitách. Aj to Švajčiari schválili.
Ak hlasujeme v referende za hlúposť, je to naša chyba Čítajte Bez armády?
Ak by iniciatíva v roku 1989 získala väčšiu podporu, Švajčiarsko mohlo byť jednou z mála krajín na svete bez vlastnej armády. V krajine, ktorá bola od napoleonských čias neutrálna, hlasovalo vyše milióna ľudí za úplné zrušenie armády.
